Vykročil v otcových šľapajach. Otcova záľuba – rezbárčenie – stiahla na svoju cestu aj syna, Štefana mladšieho, ktorý popri svojej práci voľný čas venuje drevu. Spolu s otcom sa v roku 1975 zúčastnil na prvom ročníku sympózia Kresané do dreva. Prišiel s otcom, aby mu pomohol s veľkou sochou, a popritom sám vytvoril vtedy sochu Valach s jahňaťom na pleciach, dielo, ktoré dlhé roky stálo pri bráne do amfiteátra. Na ďalšie ročníky už ho organizátori pozývali ako samostatného rezbára a vytvoril na nich celý rad pozoruhodných sôch najmä s pastierskou a roľníckou tematikou (Valach nalieva žinčicu Vŕšenie snopov, Žena s nošou a dieťaťom), ale i témou ľudových hudobníkov (Basista), zvykoslovia (Vynášanie Moreny). Jeho sochy na rozdiel od otcových sú prepracovanejšie, detailnejšie, obľubuje kompozície – súsošia viacerých postáv. Snaží sa dať svojim postavám dynamiku, zachytiť ich v pohybe, komponuje do súsoší prírodu, zvieratá, veci. Pracuje na samorastoch, ktoré doplňuje výsostne rezbársky do podoby, ktorú mu evokuje tvar samorastu. Okrem Východnej sa zúčastnil na viacerých sympóziách doma i v zahraničí. Od roku 2002 sám v spolupráci s Oravským osvetovým strediskom a obcou Babín organizuje rezbárske sympóziá s názvom Návraty k Siváňovcom. Začiatkom leta 2004 vytvoril v Liptovskom Hrádku pozoruhodné súsošie zo spodnej časti vyše dvestoročného javora, ktoré je umiestnené pred Domom kultúry. žil v Babíne na Orave