šindliarstvo

šindliarstvo
 – výroba drevenej krytiny založená na štiepateľnosti dreva.

Šindliari vyrábali drevený žliabkový šindeľ na pokrývanie striech drevených i kamenných budov, ako aj drevené odkvapové žľaby. Na Slovensku sa šindliarstvo ujalo v oblastiach drevárskeho staviteľstva, kde bol dostatok vhodného mäkkého dreva. Bolo remeslom i špecializovanou domáckou výrobou v niektorých obciach, ktoré si časť svojej poddanskej robotnej povinnosti odrábali výrobou šindľov (Šindliar, Hervartov) .
Šindle sa zhotovovali pre vlastnú potrebu i na predaj, v 16. storočí je doložený ich vývoz i mimo Slovenska. Do miest a rovinatých oblastí sa dovážali väčšinou na pltiach (Váh). Rozširovali sa aj podomovým obchodom.

Postup výroby sa začína výberom stromu, ktorý musí mať rovný kmeň bez hrčí a čo najrovnomernejšiu vzdialenosť medzi konármi. Kmeň sa nareže dvojručnou pílou na rovnomerné klátiky podľa žiadanej dĺžky šindľa. Klátiky sa smerom do stredu štiepajú sekerou na hrúbku šindľa. Takto pripravené doštičky sa ďalej spracúvajú strúhaním oberučným nožom na oberučnom stolci. Potom sa do hrubšieho boku vyrežú špeciálnym nožom pažákom či pahovníkom žliabky (žliabkovanie, fugovanie, paženie), ktoré sú potrebné na spájanie jednotlivých šindľov pri pokrývaní strechy – do žliabka jedného šindľa sa vloží ostrý, úzky bok nasledujúceho kusa. Hotové šindle sa uložia do tzv. klietky (hromy, štosy), v ktorej schnú. V 20. storočí sa okrem ručného štiepania začali šindle vyrábať aj strojovo, rezaním na pílach šindliarkach; ich výroba je rýchlejšia, no trvanlivosť kratšia.

Výroba a predaj šindľov bol významným doplnkovým zamestnaním obyvateľstva v podhorských oblastiach. Nahradzovaním šindľa inými, trvanlivejšími druhmi krytín (šindľová krytina nevydržala viac ako 20 – 30 rokov), ich výroba postupne upadala. Ešte v polovici 20. storočia bola známa v oblastiach s dostatkom ihličnatých lesov: Kysuce (Raková, Oščadnica), Orava (Oravská Lesná), Liptov (Liptovské Revúce, Sliače, Važec, Sielnica, Štrba), Spiš (Ždiar, Torysky), Šariš (Hervartov, Hertník), Horehronie (Lehôtka, Poniky, Šumiac, Heľpa, Pohorelá, Švermovo, Polomka), Gemer (Rejdová, Vyšná Slaná). V súčasnosti sa šindliarstvo zredukovalo na výrobu pre vlastnú potrebu alebo na rekonštrukčné práce na historických pamiatkach či pri budovaní rekreačných zariadení.

Technika výroby:
pahovanie - drážkovanie, strúhanie, štiepanie
Nástroje:
kyjanka, obojručný nôž, obojručný stolec, pahovník, pažec, pílka, sekera
Výrobca: