Senica

Rozloha mesta je 5031 ha a počet obyvateľov ku dňu 7. 3. 2006 je 20 571. Priemerný vek obyvateľstva v Senici je 36,47 roka. Senica patrí administratívne do Trnavského kraja. Svojou polohou tvorí prirodzené centrum väčšiny obcí severného Záhoria. V roku 1996 si Senica pripomenula 600. výročie udelenia mestských výsad a 250 rokov Senice ako okresného mesta. V senickom okrese žije asi 62 tisíc obyvateľov. Senica, v minulosti malé mestečko, v posledných desaťročiach podstatne zmenila svoju vonkajšiu podobu. Starú Senicu vystriedala nová, moderná. Nezmenila sa len vonkajšia podoba mesta, ale i život jeho obyvateľov.

Celkový charakter mesta a spôsob života v minulosti v ňom do značnej miery určovalo národnostné, náboženské i sociálne zloženie obyvateľov. Najpočetnejšou sociálnom vrstvou obyvateľstva v minulosti bola vrstva remeselníkov, po nej vrstva nádenníkov a hofierov, pracujúcich prevažne na miestnych veľkostatkoch. Táto časť obyvateľstva bola výrazne slovensky zmýšľajúca. Slovensky zmýšľajúca bola tiež úzka vrstva miestnych vzdelancov z radov učiteľov, kňazov, prípadne príslušníkov slobodných povolaní. Podstatne menšiu časť obyvateľstva tvorila šľachta, veľkostatkári a bohatí obchodníci.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia mala Senica výrazný charakter malého remeselníckeho mestečka s minimálne rozvinutou manufaktúrnou a priemyselnou výrobou. Boli tu zastúpené všetky druhy remesiel, ale najpočetnejšou skupinou remeselníkov boli ševci. Začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia, v súvislosti s rozvojom priemyselnej výroby, ktorá začala intenzívnejšie zásobovať trh lacnejším tovarom, začalo remeslo upadať a zanikať.

Poľnohospodársku pôdu v chotári mesta koncom 19. a začiatkom 20. storočia z veľkej časti vlastnili miestni statkári a veľkostatkári, ktorí ju obrábali vo vlastnej réžii. Okrem nich vlastnila takmer každá remeselnícka rodina aspoň kúštik zeme – „tál“.

Začiatkom dvadsiatych rokov 20. stor. sa začína meniť sociálne zloženie obyvateľov, vytvára sa početná vrstva robotníkov. Zásluhu na tom má príchod priemyslu a to najmä vďaka výrobe umelého hodvábu.

zdroj: www.senica.sk