šelaková politúra
Šelaková politúra je termín, ktorým sa označuje veľa rôznych výrobkov a súvisí s viacerými technikami
Základ šelaku tvorí živica, ktorú produkuje drobný hmyz indického subkontinentu. Opakované nánosy hmoty sa vzájomne dobre viažu a tvoria ochrannú vrstvu, ktorá nie je príliš krehká. Je však priesvitná a sýto sfarbená. Konkrétna farba závisí na spôsobe prípravy a druhu šelaku. Bežné typy šelaku sú zlatá politúra vyrobená zo sýto oranžového či zlatkavého odtieňa- najčistejšia forma šelaku; francúzska politúra svetlý až stredne tmavý odtieň, vhodná pre väčšinu povrchových úprav; granátová politúra omnoho tmavší sýtejší odtieň používaný najmä na úpravu tmavých driev; biela či svetlá politúra - vybielený šelak, ideálna pre svetlé drevá. Šelakový plnič- užitočný výrobok, ktorý slúži na vytvorenie podkladu a zaplneniu pórov dreva pred nanášaním politúry. Je ho možné použiť aj ako podklad pod moridlo.
Iné:
Šelaková politúra sa skladá z 1 dielu šelaku a 3 dielov liehu. Nanáša sa leštením krúživými pohybmi tampónom z vaty alebo vlny obalenom v hrubšom bavlnenom plátne, ktoré nepúšťa vlas. Tampóny vlhčíme denaturovaným liehom a niekoľkými kvapkami šelakovej politúry. Počas leštenia poprašujeme plochu jemnou práškovou pemzou, ktorá s politúrou vytvára zvláštnu masu, ktorá súčasne brúsi povrch a zároveň upcháva póry dreva. V prípade použitia šelakového plniča nie je potrebné pridávať práškovú pemzu, ale pripraviť povrch pre nanášanie politúry podľa návodu uvedeného na plniči. Potom obdobne nanášať politúru ako je popísané vyššie. S tým, že tampón začne strhávať už urobenú politúru je potrebné naniesť na tampón kvapku surového ľanového oleja. Pozor nezamieňať ho so stolárskym tmelom! Táto technika, ktorej výsledkom je krásny povrch dreva sa dnes používa veľmi málo, pretože je na ňu potrebná veľká zručnosť a prax.
Materiály:
Remeselné skupiny:
