sekera
základný nástroj používaný v drevospracujúcich remeslách - nástroj na štiepanie, rúbanie, tesanie, kresanie, dlabanie dreva a iné použitie.
Sekera je jedným z konkrétnych predmetov vynájdených v dávnej minulosti ľudstva, ktorý dodnes má svoje využitie vo formách zdokonalených v priebehu tisícročí. Náradie vytvorené ľudstvom v dobe kamennej získalo používaním v rôznych funkciách optimálne tvary. Tento vynález sa stal trvalým elementom ľudskej kultúry a bol a je používaný všetkými prehistorickými i historickými spoločenstvami bez ohľadu na geografické, klimatické podmienky či civilizačný stupeň ( hospodárstva, duchovnej kultúry, náboženských predstáv, spoločenských vzťahov) . Vzhľadom na svoju užitočnosť pri práci sa sekere stala aj dôležitým prvkom duchovnej kultúry a zaujíma dôležité miesto ako symbol moci, v ľudových zvykoch a obyčajach i mágii.
Dnes je to nástroj z ocele s ostrím na jednej alebo oboch stranách, s otvorom, v ktorom je zasunuté kratšie alebo dlhšie porisko, rovné, niekedy formované anatomicky pre uchopenie jednou alebo dvoma rukami .
Kovová sekera sa zhotovuje kovaním. Má tieto časti - čepeľ, oko (ucho) na vsadenie poriska a z plosky – obucha. Čepeľ má bradu zakončenú ostrím. Do 19. stor. ostrie robili kováči technikou laminovania - pás tvrdšej, ale krehkejšej ocele vložili a zavarili v ohni do tela čepele z mäkšej ,ale nie tak krehkej ocele.
Predchodcom sekery bol pästný klin, jeho upevnenie na drevené porisko sa rameno predĺžilo a zväčšila sa sila úderu čo urobilo z tohto účinný nástroj slúžiaci na lov, ale i na boj. Vývojom a hľadaním vhodných kameňov na rôzne práce i boj sa do kamenného klinu robil otvor a vznikol - sekeromlat, ktorý využíval ostrú i tupú stranu nástroja.
Sekera je najstarším nástrojom upevňovaným na drevenej rukoväti, rúčke - porisku, ktorý využíval na sústredenie sily do klinovitého ostria nástroja okrem sily človeka aj silu získanú švihom ruky(rúk) zvýšenú o hodnoty sily získané váhou sekery, dĺžky poriska a dráhy švihu.
Drevené porisko najčastejšie sa vyrába z jaseňa alebo hrabu, používaný na rúbanie, sekanie, osekávanie, štiepanie, kresanie a oddeľovanie pevných materiálov, hlavne dreva. Tesárske sekery do strany vyhnuté porisko, v závislosti od typu a účelu sekery . Sekery sa podľa veľkosti a dĺžky poriska delia na jedno- a dvojručné.
Drevárske sekery - topor, kresačka, dlabačka, tešlica, podbíjačka, bradatica a ďalšie s rôznou úpravou ostria a poriska sa používali na štiepanie, rúbanie, tesanie, kresanie, dlabanie
Šindliarske sekery na výrobu šindľov, kolárske a korytárske, mäsiarske sekery – širočiny a i. Časť korytárskych sekier má horizontálne ostrie rôzneho uhlu zaoblenia - nazývané sú aj motyka, motyčka,
Poznáme aj malé sekerky na prerúbavanie lesa a štiepanie dreva.
Niektoré sekery získali pomenovania aj podľa pôvodu ( kanadská sekera , marmarošianka a podobne).
Valaška i fokoš sú tiež typom sekery. Valaška a hlavne fokoš plnili aj funkciu znaku, ako v pastierskom živote, tak v svadobnom obrade, a fokoš ako súčasť baníckej uniformy bol tiež znakom príslušnosti k profesijnej skupine - stavu.
Sekera od čias vzniku bola používaná nielen na lov a opracovanie dreva,ale i ako zbraň v boji a to ako sečná a úderná. Už v neolite sa objavili špeciálne bojové sekery vyrobené z kameňa a parožia. Z týchto sekier sa rozvinuli neskoršie kovové zbrane určené na údery, sekanie i na hádzanie, ktoré sa skladali z rôznych konštrukčných častí osadené na poriskách z dreva i kovu.
Sekery používala pechota (až do 19. storočia) i jazda ( mimo iné aj stredoveké rytierstvo ). Bola obľúbenou zbraňou rannostredovekých Frankov. Používali ju s obľubou Husiti v 15.storočí . Bola súčasťou výzbroje stredovekých posádok hradov. Najväčšie rozšírenie sekera ako typ zbrane našla v 16. a 17. stor. vo forme bradatice, ktorú používala ruská pechota. Aj halapartňa, ktorú dodnes používa švajčiarska garda vo Vatikáne je formou bojovej sekery, ktorú vynašli práve Švajčiari v 14. storočí a naskôr sa rozšírila po celej Európe.
Sekeru ako nástroj i ako zbraň používali národy na všetkých kontinentoch. Bojová sekera sa stala svätou zbraňou, atribútom božstva, vojny, sily, smrti z príkazu boha, plodnosti i ochrany. Niet divu, že hrajú významnú úlohu v duchovnej kultúre mnohých národov Európy, Ázie, Afriky i Ameriky i v rituáloch rôznych náboženstiev a siekt.
Na Slovensku v ľudovej kultúre sekera plnila aj funkciu magického predmetu (napr. ju kládli pod posteľ rodičke, aby sa jej narodil syn, jej ostrie malo chrániť usadlosť pred búrkou).
U Slovanov slúžili železné hrivny ako platidlo u západných Slovanov nadobudli v rannom stredoveku tvar malých sekier , ktoré používali ako platidlo
Všetky vlastnosti sekier overené dlhoročnou praxou sa využívali pri výrobe sekier na špeciálne účely. Dodnes je tento zdanlivo jednoduchý nástroj predmetom inovácií, vylepšovania využívaním poznatkov fyziky, vlastností kovov a nových materiálov v cieľoch efektivity nástroja a tým aj samotnej práce.
