šatka

šatka
– kus tkaniny na prikrývanie hlavy, krku alebo pliec, súčasť alebo doplnok mužského, ženského i detského odevu.

Archaický prvok odievania, ktorý v rôznych funkciách pretrval u európskych i mimoeurópskych národov v rôznych sociálnych vrstvách, ako aj v ľudovom odeve na Slovensku. Šatka bola obdĺžnikového, štvorcového alebo trojuholníkového tvaru.

Obdĺžniková šatka (cinadoch, obrysáč, odevačka, okrúcačka, patys, podvika, ručník, dlhý ručník, rúbok, stužka, škróbka) bola široká 20 – 50 cm, dlhá 150 – 300 cm. Písomné a ikonografické pramene od 18. storočia ju dokladajú ako súčasť pokrytia hlavy žien takmer na celom území Slovenska. Do polovice 19. storočia ju nosili dievčatá aj vydaté ženy na všedné i sviatočné príležitosti. Uväzovali ju rôznym spôsobom priamo na účes alebo na čepiec, konce viseli na chrbte. Postupne sa stávala súčasťou obradového odevu, najmä sobášneho (zavíjali do nej mladuchu), nosila sa na krst, na vádzku a patrila k sviatočného odevu vydatých žien. Najdlhšie, do polovice 20. storočia, sa udržala na severozápadnom Slovensku (okolie Trenčína a Žiliny, Kysuce), ojedinele aj inde (Hont, Abov). Rozmery, materiál a výzdoba sa líšili dobovo i regionálne. Ženy zhotovovali šatky z jemnejších tkanín výlučne bielej farby domácej, remeselnej alebo priemyselnej výroby (ľanové plátno, šifón, batist, vapér, tyl a podobne). Výzdoba (výšivka, čipky) bola na okrajoch šatky po šírke.

Štvorcová šatka (hantúšok, chustka, plena, ručník, šatka) je takisto doložená od 18. storočia písomnými a ikonografickými prameňmi. Existovali rôzne druhy, ktoré sa líšili rozmermi i materiálom. V 19. storočí bola na celom území bežná veľká šatka (120 – 150 x 120 – 150 cm). Slúžila ako pokrývka hlavy žien alebo sa nosila (preložená do trojuholníka) prehodená cez plecia, prekrížená na prsiach a uviazaná na chrbte, takže neraz nahrádzala živôtik. Najčastejšie bola zo vzorovanej bavlnenej látky alebo olejotlače (turecký ručník). Na sviatok si ženy viazali na hlavu šatky z bieleho plátna (šifónu, batistu, vapéru), ktoré si zhotovovali samy; výzdobou bola výšivka alebo čipky. Koncom 19. storočia sa čoraz viac začala používať malá šatka (60 – 80 x 60 – 80 cm), ktorá slúžila najmä ako pokrývka hlavy dievčat, žien a detí. Uväzovala sa rôznym spôsobom na účes alebo na čepiec, v niektorých oblastiach (napríklad na východnom Slovensku) nahrádzala zanikajúci čepiec. Šatky ostali v ženskom odeve typické až do súčasnosti, najmä pri prechode od tradičného k mestskému odevu (polokroj). V mužskom odeve sa šatka nosila uviazaná na hrdle či na veste alebo zasunutá za pásom. V 19. storočí sa nosili iba šatky z remeselne alebo priemyselne vyrobených materiálov, no dá sa predpokladať, že v minulosti boli i z jemného domáceho plátna. Farebnosť, vzory, výzdoba (výšivka, čipky, strapce) a funkcia šatky sa menili dobovo, regionálne, podľa príležitostí, veku. Materiál a výzdoba sa odrážali i v početných miestnych názvoch (delinka, baršonka, kašmírka, franclivka atď.).

Trojuholníková šatka (kosina, kosička, krodeľ, polúvka, ručník, skos) bola súčasťou pracovného i sviatočného ženského a detského odevu. Nosila sa prehodená okolo hrdla, prekrížená cez prsia, uviazaná na chrbte alebo zasunutá za pásom, často nahrádzala živôtik. Mala tvar rovnoramenného (krížnym preložením alebo prestrihnutím štvorcovej šatky ) alebo nerovnoramenného trojuholníka. Na šatke sa používali remeselne alebo priemyselne zhotovené tkaniny rôznych farieb a vzorov (biele i farebné vlnené, bavlnené a hodvábne látky), výzdobou bola výšivka, strapce alebo čipka, ktoré lemovali okraje. Všetky druhy šatky, pokiaľ si ich nezhotovovali ženy samy, sa kupovali na jarmokoch a v obchodoch, výmenou ich bolo možné získať od handrárov.

Šatka sa ako jedna z najrozšírenejších tanečných rekvizít používala v príslušných regionálnych podobách a názvoch vo viacerých tancoch: v kolektívnych a párových tancoch s výberom partnera, menovite v tzv. šatkovci, zriedkavejšie v trojicových tancoch, ojedinele v tancoch s motiváciou obratnosti. Ako tanečno-formotvorná rekvizita sa najviac vyskytovala na západnom a strednom Slovensku, na východnom Slovensku ubúda, v Šariši, Zemplíne a Above absentuje. Šatka ako znak daného slova bola výmenným darom pri pytačkách, zásnubách. Upevnená na palici alebo šabli bola znakom svadobného sprievodu, svadobných funkcionárov.