Okrem niekoľkých pre nás anonymných autorov z druhej polovice 19. storočia, na západnom Slovensku maľbu na skle silne ovplyvnila a v podstate reprezentovala rodina Salzmannovcov z Paty: Ferdinand (1830 – 1913) a Alexander (1870 – 1959). Mnohé ich obrazy sú zastúpené v západoslovenských múzeách a početná kolekcia je v zbierkovom fonde Slovenskej národnej galérie. Svojimi námetmi, ich odlišným spracovaním, rozmermi, kvalitou skla i rámov sa výrazne odlišujú od stredoslovenských a východoslovenských malieb na skle. Líšia sa hlavne bohatou ornamentikou založenou na veľkoplošnom dekóre s motívmi, ktorých pravzory a farebnosť treba hľadať v rakúskom Sandle, ale sčasti aj v juhočeskom Pohoří a v moravsko-sliezskej maľbe. Na moravské maliarstvo nadviazala západoslovenská maľba aj tematicky, najmä barokovými naratívnymi legendami, inšpirovanými Novým Zákonom. Ferdinand Salzmann, ktorého otec prišiel na Slovensko pred polovicou 19. storočia z Bavorska, žil v Pate pri Galante. Bol najväčšou osobnosťou rodiny. Na jeho námety nadviazal syn Alexander. Hnedočervené a hnedé kontúrovanie tvárí Madony, Ježiška a Božského srdca na obrazoch Ferdinanda, modelácia ružovou farbou sa v poslednom období jeho tvorby miešajú aj s raným Alexandrovým rukopisom. Je pravdepodobné, že v určitom období pracovali na obrazoch obaja spoločne. Na obrazoch obidvoch autorov je evidentná svedomito vedená línia kresby a kvetinový vzor, ktorý sa vyznačuje veľkoplošnými rozetami, lupeňovými kvetmi a pukmi s listami v červeno-žlto-zelenom podaní s centrálnym výjavom, evokujúcim barokovú predlohu. Grafická skladba malieb Salzmannovcov na skle v detailoch veľmi často obmieňa drobné i väčšie prvky, ktoré celý výjav prozaizujú, dávajú mu charakter naivnej maľby, vnášajúc do základnej schémy prvok fantastična. Vďaka fantázii zanechali po sebe pôsobivé a objavné maľby.