salaš

salaš
(košar) – základná hospodárska jednotka valaského chovu oviec v Karpatoch.

Ovčia farma, najmä jej stavebné objekty na pasienku so všetkým živým i mŕtvym inventárom (so zvieratami i s ovčiarmi). Miesto, kde stojí salaš, sa nazýva salašisko. Stavebné objekty na salaši pozostávajú z prístreší pre pastierov (koliba), z priestorov na spracovanie a uskladnenie mliečnych produktov, z ohrady na dojenie, prípadne i na nocovanie oviec (košiar) a z prístreší pre iné hospodárske zvieratá, ktoré sa chovali na salaši (ošípané, teľce, kone, kozy, psy, hydina). Na každom salaši bol nátoň s klátom na rúbanie dreva a drevená žŕdka na sušenie plátenných cedidiel (cietok). V začiatkoch salašníctva boli salaše na našom území menšie, pozostávali z neprenosnej koliby a z košiara pre ovce (pričom strunga bola v tesnej blízkosti koliby). Keď sa košiar premiestňoval ďalej od koliby, začali sa v jeho blízkosti stavať prenosné kolibky (strežiarne) pre ovčiarov. Pôvod slova salaš sa odvodzuje od tureckého salaš, resp. tatárskeho šalaš, do maďarčiny prevzaté ako szállás (prístrešie, ubytovňa, sezónne obydlie v poli). Údaje o salaši sa vyskytujú v písomných dokladoch (lat. tugurium, ovile) od čias valaskej kolonizácie. 

2. skupina chovateľov oviec (salašný spolok) združených v jednej ovčej farme.

3. regionálne označenie valaskej koliby (Orava), ustajňovacieho priestoru pre ovce blízko obydlia (zimná ovčiareň, letná ohrada) alebo neohradeného miesta, kde sa stádo ponecháva cez obed.

4. stavebné objekty pre pastierov iných hospodárskych zvierat (jaloviarsky salaš, koniarsky salaš, konský salaš) pozostávajúce z obydlia pre pastierov (jaloviareň, baraniarka, koniarka); niekde sa týmto slovom označuje chotárna maštaľ, prípadne ovčinec.

Materiál: