rúbanie, štiepanie

Je to rozdelenie dreva vo smere rovnobežnom s drevnými vláknami za pomoci sekery alebo štiepacieho klinu. Dôležitou a príznačnou pre túto techniku je okolnosť, že vyplýva z povahy dreva ako organickej hmoty. Proces štiepania spočíva tom, že sa drevo v malej vzdialenosti pred reznou hranou vnikajúceho nástroja rozostupuje a rozdeľuje. Neporovnateľne menej ako pri iných spôsoboch obrábania sa takto narúša minimálny počet buniek. Tým je daný aj smer, ktorým sa pri štiepaní pohybuje klinový nástroj – vedie sa v smere vlákien a kolmo na letokruhy, v smere dreňových lúčov kmeňa. Vlákna sa tak neprerežú, a tým sa predlžuje trvanlivosť materiálu trojnásobne až štvornásobne oproti strojovému opracovaniu. Na štiepanie je vhodnejšie drevo vyťažené na jeseň alebo v zime. Takéto drevo má aj dlhšiu trvanlivosť. Drevo sa štiepaním nedá presne rozdeliť. Na čiastočne určenie smeru štiepania debnári používali na štiepanie dreva oceľové tvarované nástroje nazývane klenga.