rohovina, kosť

Rohovina i kosť je druhotným produktom pri chove domácich zvierat najmä hovädzieho dobytka.Rohovina je odeliteľná časť rohovinových výrastkov párnokopytníkov, ktorá sa ďalej spracováva. Parožie- celistvý rohovinový výrastok , zväčša samcov divo žijúcich i chovaných ( sob, jeleň altajský)kopytníkov.Jelene parožie každoročne zhadzujú a tak spôsob získavania tejto suroviny je možný aj zberom.Výroba predmetov z rohov hovädzieho dobytka bola rozšírená na východnom Slovensku, najmä v Zemplíne. Zužitkovávali sa kravské a volské rohy, na juhovýchodnom Slovensku rohy stepného hovädzieho dobytka, dlhé 80–100 cm. Z rohoviny sa zhotovovali oselníky, kuchynské a prenosné soľničky, rohy na pitie, pastierske, hlásnické a poľovnícke trúby, prachovnice, ihlice do vlastov, hrebene a rožky na plnenie jaterníc, nádobky na liečivú masť, krabičky na zápalky, šidlá, lyžice, pošvy na srpy a nože, detské hračky, ihlice do vlasov, hrebene.Rohovina sa dala zmäkčiť v horúcej vode a natiahnutá na kopyto sa formovala do potrebného tvaru. Zdobila sa rytím s použitím rastlinných a geometrických ornamentálnych prvkov. Remeselná výroba z rohoviny sa sústreďovala v dielňach hrebenárov (hrebenárstvo), ktorí okrem hrebeňov vyrábali oselníky, spony do vlasov, gombíky, pastierske, hlásnické a poľovnícke trúby, rúčky na dáždniky a pánske palice. Výrobcovia rohových trúb boli pastieri svíň zvaní kondáši z Užskej stolice. Vyrábali ich do daru alebo na objednávku. Vyzdobené väčšie exempláre putovali do kaštielov a zemianskych kúrií. Prevládala na nich rastlinná a lineárna výzdoba. Rohovina bola materiálom bežným pre pastierov, a tak nie je zvláštne, že sa u niektorých vyvinul zvláštny ozdobný štýl. Taký mal aj majster Ján Vološin(narodil sa v roku 1860 pri Perečíne), pastier ukrajinského pôvodu. Na výrobu trúby boli dôležité nielen rohy bieleho dlhosrstého dobytka, ale aj ich zahnutie, vek zvieraťa. Na jednoduchú trúbu bol vhodný volský roh. Najdôležitejšie bolo, aby hrubšia časť, zvaná driek, bola bielej farby a ku koncu aby černel. Na vytvorenie trúby bolo treba zarezať do tenšieho konca drobným nožíkom, vložiť násadku, tzv. muštok. Roh na pitie si zhotovil tak, že tenší koniec obrúsil, vyrezal drobné krúžky a vyžliabkoval – kaneloval ho na spôsob hrebeňa. Niekedy ho vycifroval koženými strapcami. Na soľničku použil hrubšiu bielu časť rohu – odpílil prstenec, hodil ho do vriacej vody. Potom ho natiahol na drevenú elipsovitú alebo osemhrannú formu. Po vyschnutí ho stiahol, urobil dienko a ozdobné víčko.
Na vyčistený a nad parou zmäknutý roh sa dali ľahko ryť ornamenty. Z nástrojov používal zlomený nožík, bičák, malé skielko, sklený papier, slaninu, prášok z drevného uhlia alebo masť zo zapoteného klobúka. Neskôr aj lúčavku na kolorovanie ornamentiky. Do rohu ukladal slaninu, ktorá sa v teple topila a zmäkčovala ho. Roh vyhladil skielkom a zlomeným nožíkom robil jemnú ornamentiku. Vruby vyplnil prachom z drevného uhlia a skleným papierom ho vyhladil. Ornamenty - prstence umiestňoval na okraji a kruhovite ich stáčal. Na tenšom konci bývalo plasticky vytvorené mriežkovanie v tvare šípky, strely, akoby hrebeňovite obtáčala trúbu. Pod ním boli z geometrických prvkov drobné polkruhovité malé kopýtka podobné textilnej ornamentike z východného Slovenska. V národopisných zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach sa nachádza 5 ks pastierskych trúb z rohoviny a 1ks v Prešove. Jedna z nich má 64 cm a dostal ju do daru gróf Forgáč. Základná farba trúby je vajcovo-biela, pri tenšom konci sadzovočiernej farby. Výzdoba je umiestnená do medzikružia a v ňom sú asymetrické okrajové ozdoby. V menšom poli z malého kvetináča vyrastá ohnutá štylizovaná kytičková ruža, ktorá sa nachádzala aj na halenách z druhej polovice 19. storočia. Po stranách je tulipán s tromi lodyhami, chabzdový kvet a lístková ozdoba srdcovitého tvaru. Chabzdový kvet sa ponáša na hroznový strapec. Medzi kružnicami sú aj figurálne kresby – muž v čižmách s fajkou, psík, slnko, holub.
Ozdobný 48 cm dlhý roh má na okraji ozdobu z geometrických prvkov. Ponad dolnými geometrickými ozdobami je rad dlhých vežovitých budov. Roh na pitie z Veľkých Zálužíc má dĺžku 39 cm. Jeho autorom je Andrej Vaško. 20 cm oselník z Bánoviec nad Ondavou je prerobený z rohu na pitie. Nápadná je jeho okrajová výzdoba – drobné ľalie a nezábudky. Voľné plochy zaplnil aj drobnými žaluďmi a kvetinovými prvkami. Vo Východoslovenskom múzeu nájdeme aj parohové prachovnice vyrobené z dvojklaného jelenieho parohu, ktoré pochádzajú zo 17. – 19. storočia. Jelenie a srnčie parohy používajú aj poľovníci na výrobu užitkových a ozdobných predmetov.
Majster Caban z Prešova vynikal vo výrobe figurálnej plastiky. Pri systematickom výskume ľudovej výroby, ktorý sa uskutočnil v rokoch 1958 – 1966 boli na strednom Slovensku zaznamenaní 4 výrobcovia, z toho dvaja hrebenári. Na východnom Slovensku 5 výrobcovia zhotovovali soľničky a oselníky. Z kvalitne vypracovanej rohoviny tvoril M. Kočtúch z Liptovského Hrádku. Zhotovoval soľničky a rohy, hladké a tiež zdobené rytým dekorom. Inšpiroval sa v knihe Rudolfa Bednárika Hmotná kultúra slovenského ľudu. Ľudová i remeselná výroba z rohoviny zanikla v pol. 20. stor. V 50. rokoch spracúvanie rohoviny podchytilo ÚĽUV. V 2. pol. 20. stor. bol najvýznamnejším predstaviteľom spracúvania rohoviny majster M. Caban z Prešova, ktorý obohatil ľudovú umeleckú výrobu z rohoviny o figurálnu plastiku.V súčasnosti sa výrobou hudobných nástrojov z rohoviny zaoberá aj majster Kobliček z Turičiek a jeho syn Ladislav. Z rohoviny vyrábajú roztrubky na gajdice  gajdy a pastierske trúby- rohy.Tie vyrábajú aj Jozef Slivka z Brezna, Peter a Rudolf Blahovci z Banskej Bystrice, Michal Ondrejovič z Chrenovca.-Brusna. Znalcom starej produkcie z rohov a všestranným výrobcom bol    Majstrom ľudovej umeleckej výroby bol  Tibor Galgóczy, ktorý vyrábal okrem rohov, soľničiek aj  retiazky a prívesky, prstene.