rezbárstvo
– príležitostné alebo systematické zdobenie dreva alebo drevených predmetov tvarovaním rezbou.
Rezbárstvo tvorí výraznú oblasť ľudovej výtvarnej kultúry. Ako typicky mužská práca sa uplatňovalo na predmetoch rozličného funkčného zamerania, zaoberali sa ním roľníci, pastieri, ľudoví remeselníci, baníci.
Najrozmernejší rezbársky dekor sa nachádzal na stavebných prvkoch: brány, predovšetkým bohatších gazdovstiev (najmä okolie Zvolena, Vrábeľ, Levíc), štíty, pavlače (na poschodových domoch s výškou), gánky, prístenné stĺpy (napríklad Gemer, Hont), preklady okien, dverí (na severnom Slovensku, najvýraznejšie v Ždiari), prievlaky, ktoré vyrábali dedinskí tesári, stolári. Práce väčších rozmerov boli i na prícestných a náhrobných krížoch, stĺpových náhrobníkoch (Gemer, Novohrad), ktoré vyrábali najmä dedinskí samoukovia.
V menšej dimenzii sa jednoduchý rezbársky dekor objavoval aj na poľnohospodárskom náradí – hrable, kosa, oselník, vozové oje, jarmo u zámožnejších, ale predovšetkým u mladších gazdov, ktorí obľubovali parádu a často sa podujali na výrobu sami.
Rozmanitý, osobitý a rozšírený na celom území Slovenska bol rezbársky prejav na pracovných nástrojoch žien (praslica, piest, čipkárske paličky, kolovrat, krosná), ktoré daroval mládenec alebo jeho rodina jeho vyvolenej, manžel manželke.
Rezbársky zdobili miestni samoukovia alebo stolári nábytok: súseky rytím, lavice, postele, stoličky a i. profilovaním a prerezávaním. Rezbou sa v niektorých prípadoch zdôrazňoval obradový význam predmetov (richtárska palica v obecnom práve, družbovská palica v svadobnom obrade, náhrobník).
Osobité črty rezbárskej tradície boli na Slovensku spojené s rozvojom pastierstva v 19. storočí (pastierske umenie). Pastieri patrili k zručným výrobcom bačovského riadu, rezbou zdobili formy na syry, pastierske palice, predovšetkým črpáky, ktoré boli známe aj v iných oblastiach karpatsko-balkánskeho oblúka, na našom území však nadobudli výtvarne najšpecifickejšiu podobu.
Stredoslovenskí baníci rozvinuli zasa v 19. storočí a prvej polovici 20. storočia tvorbu figurálnej plastiky (banícky výtvarný prejav, betlehem).
Motivická skladba ľudového dekoratívneho rezbárstva na Slovensku zahŕňala:
1. jednoduchý dekor – rady vrypov, dlátom vyhĺbené vlnovky;
2. výraznejšie geometrické vzory, ktorých kompozície sa uplatňovali najmä na stropných hradách, súsekoch, v plastickejšej podobe na prasliciach, stĺpových náhrobníkoch;
3. rastlinné motívy, pôvodne kombinované s geometrickými, neskôr tvoriace napríklad na piestoch, náhrobníkoch samostatné zostavy, ktoré svojím charakterom spájali slovenské ľudové rezbárstvo so stredoeurópskou dekoratívnou tradíciou (rastlinný ornament takmer chýbal v rezbe na Balkáne);
4. figurálne motívy (antropomorfné a zoomorfné zobrazenie), ktoré boli menej frekventované, vyskytovali sa predovšetkým v pastierskom rezbárstve (figurálne ukončenia palíc, úch črpákov), často v jeho neskorších vývinových podobách (pastorálne, poľovnícke námety).
Rezbárstvo patrí z pohľadu používania nástrojov k jednoduchším drevospracujúcim technikám. Rezbárska práca si však vyžaduje okrem zručnosti práce s nožmi a dlátami aj znalosť vlastností dreva a určitý stupeň priestorového videnia, jej vrcholové výtvory aj umelecký cit a nadanie. Ale aj tu je rozdiel medzi zručnosťou a umeleckým nadaním. To sa prejavuje v miere a stupni výtvarnej štylizácie a celkového esteticko-výtvarného pôsobenia diela.
Pri zhotovovaní objektov z dreva sa v rezbárstve uplatňujú techniky odoberania materiálu pomocou noža, píly a zvlášť upravených nožov – dlát. V ľudovom rezbárstve prevláda používanie noža, čo sa odráža aj na formách zhotovených výrobkov či zdobných prvkov. Rezbárstvo ako špecializovaná domáca výroba však uplatňuje aj používanie dlát. Pri noži sa používa priamy tlak ruky na nástroj. Aj dlátom sa takto môže rezať do mäkkého dreva. Dlátami sa reže pomocou udierania dreveného valcovitého kladiva (kyjaničky, paličky) na vrchol rukoväte, ktorá býva kvôli väčšej pevnosti okovaná. Okrem rovného dláta používajú rezbári dláta rôzneho tvaru, ktoré uľahčujú a zrýchľujú samotný proces rezby. Rezná stopa zodpovedá tvaru ostria a rezbári túto vlastnosť niekedy využívajú zámerne na zobrazenie zmien akosti zobrazovaného materiálu. Najčastejšie sa používajú dláta v tvare V alebo U v rôznych uhloch a veľkostiach a sklonu britu (uhlu zabrúsenia) reznej časti (ostria).
Rezbárstvo využíva viaceré techniky rezby charakterizované najmä konečnou podobou a tvarom rezu. Najjednoduchšou rezbárskou technikou je vypichovanie, potom nasleduje žliabkovanie, ďalej je to vruborez, linkový rez, nízky reliéf, prerezávanie, profilovanie, vysoký reliéf a nakoniec plastická rezba, ktorou sa robia sochy.
Povrchovo sa zvyknú drevené rezbársky zhotovené predmety upravovať z hľadiska výtvarného efektu viacerými technikami, napríklad opaľovaním, morením, farbením, polychrómiou a z hľadiska stabilizovania povrchu dreva údením, napúšťaním fermežou alebo iným olejom, voskovaním, lakovaním, údením. Pri zhotovení či vyzdobení jedného predmetu sa niekedy uplatňuje viacero rezbárskych techník.
