remeslo

remeslo

– špecializovaná nepoľnohospodárska malovýroba založená na ručnej práci výrobcu vlastnými nástrojmi, vyžadujúca primeranú inštitucionálne získanú odbornú kvalifikáciu a spoločensko-stavovskú organizovanosť.

Remeslo vzniklo v rámci spoločenskej deľby práce oddelením od poľnohospodárstva. Na Slovensku v predhistorických dobách existovali viaceré remeslá (hrnčiarstvo, kováčstvo, šperkárstvo, spracovanie kostí, dreva). V stredoveku sa remeslami zaoberali obyvatelia na dedinách, podhradiach a dvoroch feudálov, prevažne v systéme tzv. služobníckych osád, ktoré boli zamerané na jeden druh výrobnej činnosti. Bol to tzv. východoeurópsky typ organizácie remeselnej výroby, ktorý na Slovensku ojedinele pretrval až do 16. storočia. Osady dostávali mená podľa výrobcov, napr. Hrnčiarovce podľa hrnčiarov atď. Od začiatku 13. storočia nastali v západnej a strednej Európe významné zmeny v organizácii a náplni remesla. Na Slovensku súviseli s príchodom kolonistov zo západnej Európy, ktorí ovplyvnili remeselnú výrobu domáceho etnika. Remeslo sa vo svojej podstatnej produkcii definitívne oddelilo od poľnohospodárstva. Remeselníci sa usadzovali v mestách, ktoré dostávali rôzne privilégiá a výsady. Dedinského remeselníka, pracujúceho na nižšej technologickej úrovni a v poddanskej závislosti, vystriedal slobodný mestský remeselník, mešťan. Ten sa venoval remeslu ako svojmu hlavnému zamestnaniu a využíval najnovšie technológie. Remeselníci sa združovali do cechov, jedinej formy ich organizácie do roku 1872. Od polovice 13. storočia sa remeslo skoncentrovalo do niekoľkých významných, predovšetkým slobodných kráľovských a banských miest – Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Kežmarok, Levoča, Trnava, Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Sabinov, Komárno, Žilina, Trenčín, Krupina. Od polovice 16. storočia začalo remeslo prenikať aj do menej privilegovaných miest alebo poddanských mestečiek. Zmenou životných potrieb a technológie niektoré remeslá zanikali a iné vznikali (čižmárstvo, mečiarstvo, barchetárstvo,  štitárstvo). Remeselnícka výroba sa v tom období stávala extenzívnejšou a rozdrobenejšou, pretože v nových strediskách sa vykonávala popri poľnohospodárstve. Staré centrá si však ďalej udržiavali svoj význam.

S prenikaním kapitalistických výrobných vzťahov sa v niektorých, prevažne textilných odvetviach začali v 18. storočí vytvárať manufaktúry. Rýchlejšie tempo nadobudol tento proces v prvej polovici 19. storočia, keď štátna správa odstránila niektoré cechové obmedzenia. Zatiaľ čo sa remeslo na Slovensku za feudalizmu sústreďovalo do miest, za kapitalizmu prenikalo na dedinu. Najrozšírenejšie remeslá (obuvníctvo, čižmárstvo, krajčírstvo, mlynárstvo, kováčstvo, strojárstvo a mäsiarstvo) mali väčšinu svojich dielní na dedinách. S rozvojom kapitalizmu mala na vývoj remesiel veľký vplyv aj veľkovýroba, ktorá spôsobila stagnáciu a zánik niektorých druhov malovýroby (súkenníctvo, tkáčstvo, mydlárstvo, hrebenárstvo, klobučníctvo a i.), ale podnietila rozvoj iných remesiel. Väčšina z nich sa rozvíjala početne a technologicky aj za kapitalizmu, predovšetkým do prvej svetovej vojny. Prudký rozvoj zaznamenali v tom období stavebné a potravinárske remeslá a remeselnícke služby, najmä zámočníctvo, klampiarstvo, hodinárstvo, murárstvo, dláždičstvo, inštalatérstvo, maliarstvo a natieračstvo, cukrárstvo, mäsiarstvo a údenárstvo, sódovkárstvo, práčovne, čistiarne, fotografi, holiči a i. Vznikli aj nové remeslá technického zamerania (elektrikári, zvárači, strojní zámočníci). Na konci 19. storočia sa začali zakladať rôzne remeselnícke školy, organizovali sa zveľaďovacie akcie, najmä kurzy domáckej výroby. Tieto formy značne zvýšili úroveň učňovského a vzdelávacieho procesu, ktorý sa dovtedy obmedzoval na majstrovu dielňu. Remeslo zasiahlo aj rozvoj družstiev. Remeslá vytvárali pomerne ucelené geografické štruktúry, ktoré sa vyznačovali všeobecnou rozptýlenosťou niektorých remesiel (kováčstvo, krajčírstvo, mlynárstvo, kolárstvo), vytváraním spádových stredísk remeselníckej výroby, kde pôsobili aj niektoré špecializované remeslá, a v rámci bývalých okresov aj existenciou 2 – 3 väčších regionálnych centier, spravidla s kompletným zastúpením remeselníckych odborov. Na Slovensku bolo aj 10 centier oblastného, nadregionálneho významu – Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Martin, Komárno, Banská Bystrica, Prešov a Košice. Po roku 1945 remeslá postupne prešli do výrobných družstiev a komunálnych podnikov. V 90. rokoch 20. storočia nastala obnova remesla vyvolaná čulým podnikateľským ruchom v malovýrobe a privatizáciou niektorých činnosti.

V jazyku folklóru sa slovo remeslo používa pri vyjadrení zamestnania vôbec, prípadne vzťahu k nemu, napríklad „Aké remeslo, taký címer“; „Devätoro remesiel a desiata psota“; „Remeselník zlatá babka, keď netečie, aspoň kvapká“ a podobne.