remeselnícky spolok

remeselnícky spolok

– dobrovoľná záujmová organizácia remeselníkov od zrušenia cechov do zrušenia individuálnych živností.

Remeselnícke spolky boli dedičmi majetku aj tradícií cechov. Mohli združovať remeselníkov jednej alebo viacerých profesií z jednej obce, prípadne z viacerých obcí. Mali vzniknúť do 9 mesiacov po zrušení cechov (1872), ale pre odpor remeselníkov proti zrušeniu cechov sa zakladali väčšinou až do roku 1880, neskôr len výnimočne. Prvá vlna zakladania vyvrcholila v rokoch 1873 – 1874. Sústreďovala sa najmä do Gemerskej župy, kde vznikli spolky v Jelšave, Revúcej, Ratkovej, Tisovci, Klenovci, Rimavskej Sobote, Plešivci a Štítniku. Druhá vlna vyvrcholila roku 1878. Veľa remeselníckych spolkov bolo založených na Pohroní (Brezno, Zvolen, Nová Baňa, Ľubietová, Levice) a v Bratislavskej župe (Trnava, Šamorín, Vajka, Senec, Sereď, Dunajská Streda). Do roku 1880 bolo v 62 lokalitách utvorených 151 remeselníckych (priemyselných) spolkov, z toho 113 odborných (založených príslušníkmi len jedného remesla), 34 spojených (z viacerých remesiel) a 4 spoločné (pre všetky remeslá v lokalite). V Banskej Bystrici bolo 13 remeselníckych spolkov, v Brezne 9, v Bratislave a vo Zvolene po 7, v Košiciach, Slovenskej Ľupči, Jelšave, Pukanci, Gelnici, Ratkovej a Nových Zámkoch po 6 atď. Najviac bolo čižmárskych remeselníckych spolkov (20), nasledovali obuvnícke a krajčírske (12), mlynárske a súkennícke (10), hrnčiarske a garbiarske (7), kožušnícke (5), stolárske, debnárske a tkáčske (4) atď. Remeselníci, pozbavení cechov s ich hospodársko-regulačnou funkciou, pokračovali v remeselníckych spolkoch plnením spoločenských úloh bývalých cechov. Pretože remeselnícke spolky združovali len asi pätinu remeselníctva na Slovensku, nemohli sa stať odbornou organizačnou základňou. Túto úlohu plnili priemyselné korporácie, zakladané od roku 1884.