remeselnícke školy

remeselnícke školy

– výchovno-vzdelávacie zariadenia pripravujúce na remeselnícke povolania.

Začiatky remeselníckych škôl sa viažu k zakladaniu župných spolkov pre domáci priemysel a priemyselné vzdelávanie (A háziipari és ipari oktatást terjesztö egyesület) v 70. rokoch 19. storočia. Popri propagácii a podpore domáckej ľudovej výroby zriaďovali aj učebné dielne (čipkárske, rezbárske a iné). Učebné dielne sa zriaďovali aj pri ľudových školách. Výučba trvala tri roky a zameriavala sa výlučne na praktickú stránku výchovy robotníkov, pomocníkov a učňov, no najmä domácich výrobcov. Na území Slovenska koncom 19. storočia boli učebné dielne čipkárske (Staré Hory, Špania Dolina, Kremnica s pobočkami v Kremnických Baniach, Lúčkach, Krahuliach a Kunešove), na výrobu detských hračiek (Štiavnické Bane), košikárske (Beluša) a tkáčske (Bratislava, Banská Štiavnica, Košice). Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 19. storočia sa začali zakladať odborné školy, ktoré vychovávali remeselnícke kádre pre priemysel. Roku 1895 bolo v Uhorsku 27 odborných škôl, z toho na Slovensku 7 – kovorobné v Bratislave, Banskej Bystrici a Gelnici, drevárske v Prešove, Spišskej Novej Vsi a Humennom, tkáčska v Kežmarku.

Rozvoj učňovských škôl sa viaže k vydaniu priemyselného zákona roku 1884, podľa ktorého obce aspoň s 50 remeselníkmi museli zriadiť a vydržiavať učňovskú školu na obecné trovy. Vyučovanie bolo stanovené na 7 hodín týždenne počas 10 mesiacov, z toho v nedeľu 3 hodiny a vo všedný deň 2 × 2 hodiny. Cezpoľní učni nemuseli navštevovať učňovskú školu, pre miestnych učňov bola povinná, ale jej ukončenie nebolo podmienkou na vyučenie sa v remesle. V školskom roku 1894/1895 existovalo na území Slovenska 65 učňovských škôl (19,2 % celouhorského počtu), v ktorých bolo 265 tried, 297 učiteľov a 9 813 učňov. Najviac škôl bol v Nitrianskej (11), Bratislavskej, Gemerskej, Spišskej a Trenčianskej župe (po 7). Učňovské školy boli 3-ročné s 1 prípravným ročníkom, teda vlastne 4-ročné, štvorročnú učebnú dobu mala aj väčšina remeselných odborov.

Učňovské školy po vzniku Česko-slovenskej republiky roku 1918 nezaznamenali podstatné zvýšenie, výrazne sa však zamerali na technickú prípravu s prevahou praktických predmetov. Školy sa v súlade so zvýšením povinnej školskej dochádzky do 14 rokov pretvorili na 3-ročné. Po roku 1948 došlo k začleneniu učňovských škôl do jednotnej školskej sústavy. Ročne ich navštevovalo okolo 9 000 učňov. Učňovské školy zvyšovali vzdelanostnú úroveň remeselníckych kádrov, otvorili širšie pole na realizáciu tvorivých síl remeselníctva. Pripravovali cestu modernému hospodárstvu, učili budúcich remeselníkov účtovníctvu, technickému pokroku, čo sa prejavilo aj modernizáciou a strojovým vybavením remeselníckych dielní, organizovaním živnostensko-zveľaďovacích akcií, kurzov domáckej výroby a podobne. Podporili aj rast stavovského povedomia.

( Na obrázku panel s hrnačiarskym náradím- učebná pomôcka H.Landsfelada pre  učňov   Modranskej majoliky)