redik

redik
(redigať sa, redikanie) – premiestňovanie salaša.

Prvý redik býval na jar po výhone, keď pastieri odchádzali z dediny so stádom a s vozom naloženým salašným náradím na miesto prvého salaša. Vtedy im pomáhali aj ich manželky (hnali na salaš bačove ošípané a podobne). Ďalšie rediky robili pastieri v letnom období, keď sa so stádami niekoľkokrát sťahovali na nové pasienky. Na jeseň sa vracali z letnej paše (z hôľ) na prezimovanie do dediny, kde ovce rozdeľovali majiteľom (rozsad). Termín redik (z rum. a ridica – zdvihnúť sa) prenikol na územie Slovenska z Rumunska počas valaskej kolonizácie. Doklady o tradičných spôsoboch rediku sa zachovali najmä vo folklóre.

2. ojedinelý tanec na kolenách silne vytočených nôh (redikavý, „Redikau sä Janík“ z Kokavy nad Rimavicou; v 19. storočí i v dolnom Liptove).