radlo

radlo
– náradie na obrábanie pôdy, ktoré na rozdiel od pluhu pôdu len rozrýva.

Rozlišujú sa tri druhy radla – oracie, vyorávacie a oborávacie. Základným náradím je oracie radlo, ktoré bolo do 13. storočia hlavným orným náradím na území Slovenska. Archeologický materiál z obdobia Veľkej Moravy dokladá plazové radlá so širším lemešom a bezplazové radlá s úzkym lemešom a čerieslom, ktoré boli určené na orbu ťažších pôd. Oba druhy mali niekoľko variantov. Pretrvávanie oracích radiel do 19. storočia vo funkcii pomocného orného náradia možno vysvetliť existenciou strmých, ťažko prístupných, často novozískaných polí so zvyškami koreňov a skál, kde sa s radlom pracovalo lepšie ako s pluhom. Oborávacie radlo sa vyvinulo z oracieho pridaním malých odvalníc. Od druhej polovice 19. storočia sa vo viacerých variantoch používali na oborávanie okopanín na celom území Slovenska. Vyorávacie radlá sa vyvinuli z plazových i bezplazových radiel rozšírením lemeša. Používali sa najmä na vyorávanie zemiakov.

Z historického pohľadu sú najzaujímavejšie radlá zachované do polovice 20. storočia na východnom Slovensku (Šariš, Spiš). Ide o bezplazové radlá, nazývané hak (hok, hik), ktoré sa konštrukčne podobajú radlám z nemecko-českého pohraničia, ale i radlám z obdobia Veľkej Moravy a tvoria tak cennú etnografickú analógiu. Dlhé udržanie sa radla v agrárnej kultúre Slovenska bolo spôsobené prežitkami trojpoľného hospodárenia i úpravou oracích radiel na vyorávanie a oborávanie. Svoje postavenie v systéme poľnohospodárskych prác začali tradičné radlá strácať začiatkom 20. storočia, keď na slovenský vidiek prenikli továrenské, prípadne kováčske oborávače. Tento proces však bol časovo i územne diferencovaný, závisel od prírodných a sociálno-ekonomických podmienok.

Materiál:
Remeselná skupina: