putňa

putňa
– drevená nádoba na transport niektorých produktov alebo surovín.
Termín pochádza z bavorského nárečia (Putten). Výskyt dnešných foriem putní potvrdzujú ikonografické doklady už v stredoveku. Putňu zhotovovali debnári z dúžok stiahnutých štiepanými vŕbovými prútmi, od 18. storočia najmä železnými obručami, na ktorých boli upevnené železné oká (ringle) na prevliekanie tkaných popruhov; na prenášanie putne slúžila aj plachta. Putne sa používali predovšetkým vo vinohradníctve na transport hrozna z vinice do zberných nádob. Do súčasnosti sa zachovali dve formy: vyššia – s jednou predĺženou dúžkou na zadnej strane nádoby s otvorom na uchopenie (západné Slovensko), a nižšia a širšia – so zvýšenou zadnou stranou, ale bez ucha (stredné a východné Slovensko). Drevené putne nahrádzajú v súčasnosti nádoby z plastických látok (bečky), ktoré sa na kárach vozia z vinice k väčším dopravným prostriedkom. Putne sa používali aj na nosenie vody, v mestskom prostredí uhlia; tzv. kastičky slúžili na vynášanie hnoja na vyššie položené lúky a polia (hnojenie). Jedno z najstarších zobrazení putne je na zvone sv. Urbana v Košiciach (1557).