profilovanie

Plastické formovanie obrysovej línie predmetov. Bolo rozšírené hlavne v renesancii a baroku. V ľud. výtv. prejave sa najvýraznejšie prejavilo v dreve. Rezbou a rezaním sa profilovali okrajové dosky najmä interiérových predmetov (lyžičníky, soľničky), kde závesná časť poskytovala možnosť na rozvinuté profilovanie , najmä však nábytok (operadlá stoličiek a lavíc, police, rímsy na skriniach, čelá a bočnice postelí a kolísok), ale i pracovné nástroje (praslice, motovidlá, hrable), náhrobníky (Detva), kde profilovanie úzko súviselo s technikou prerezávania (prelamovanie).

Mechanické profilovanie vzniká pri tokárskom spracúvaní dreva (tokárstvo), kde sa pri formovaní tvaru vytvára aj profil. V ľud. prostredí túto techniku uplatňovali najmä vyučení stolári (tokárenie nôh a priečok na nábytku), ale i ľud. výrobcovia pri tvarovaní praslíc, vretien, kolovratov, násad k bičom. Profilovanou rezbou boli zdobené okraje štítov a pavlače (Čičmany, Rejdová). Profilovaním súvisiacim s vplyvom rustikálneho baroka do ľud. staviteľstva v 2. pol. 19. stor., boli murársky tvarované priečelia domov, výpustky (J a JZ Slov.), prístenné stpy (Novohrad, Gemer), drev. a kamenné ostenia okien a brán (Hont, Tekov), náhrobníky.