priadky

priadky
(prástky, večurky) – pracovné a spoločenské príležitosti, ktorých hlavnou náplňou bolo pradenie.
Priadky sa začínali po 1. novembri a končili sa na fašiangy. Na väčšine územia priadli osve skupiny žien a dievčat (v oblastiach s rozptýleným osídlením priadli spolu). Ženy sa schádzali striedavo v rôznych domoch, dievčatá počas celého obdobia v jednom dome (vrstve, kúdeľnej chyži). Dievčatá prispievali spoločne na petrolej, nosili drevo na kúrenie, v čase zábav potraviny. Za prenájom priadli v určité dni pre gazdinú alebo v čase zákazov pradenia vykonávali pre ňu inú ženskú prácu (šitie, páranie peria, vyšívanie) a nosili naturálie (kapustu, výslužku zo zabíjačky). Na Orave napr. dávali gazdinej 16 hrstí vytrepaného ľanu – kytku. K povinnostiam dievčat patrilo aj udržiavanie poriadku v izbe, po priadkach ju vymazali, vybielili. Na priadkach sa zúčastňovali dievčatá od 14 – 15 rokov. Účastníčku priadok považovalo spoločenstvo za dospelú. Na priadky sa chodilo každý deň okrem soboty a nedele. Podľa poverových predstáv sa do medzivojnového obdobia dodržiavali zákazy pradenia vo štvrtok, na Martina, Katarínu, Ondreja, Barboru, Mikuláša, Luciu, Tomáša, od Štedrého večera do Troch kráľov. Tieto dni sa preto ešte viac využívali na spoločné hry, zábavy, spevy priadkových piesní, tance, ľúbostné čary, na ktorých sa zúčastňovali aj mládenci. Ich prítomnosť na priadkach bola bežná aj v iné dni, najmä v utorok a vo štvrtok (tzv. dievocké dni). Spoločné hry a zábavy mali často erotický podtext, preto ich v priebehu 16. – 19. storočia cirkev aj vrchnosť opakovane zakazovali ako nemravné a hriešne. Za takú bola považovaná najmä vypriadaná alebo prepriadaná noc, keď mládež po erotických hrách aj spoločne nocovala. K rozšíreným zvyklostiam patrili ženské oslavy fašiangov, zábavy a tance s maskovanými návštevníkmi (spravenci, prebiranci, hamrlaji), pretekavé tancovanie cipovičky (napr. Sliače), ženský erotický podliezavý tanec preobliekaný (Východná), viacero rozmanitých hier („Visím, visím…“ na Spiši a Horehroní, kupčenie s partnermi, gemerské rihôtky, „Páči-nepáči“) a vôbec zábavy (hobľovanie, podkúvanie, vaľkanie, čítanie hviezd). Priadky ako významné spoločenské príležitosti v živote mládeže sa zachovali miestami až do 50. rokov 20. storočia, keď zanikli spolu s ručným pradením nití.
Materiál: