povrazníctvo

povrazníctvo

(štrangárstvo) – výrobné odvetvie zaoberajúce sa zhotovovaním ¶povrazov, prípadne i výrobkov z nich, prevažne z konopnej priadze.

Technológia povrazníckej výroby, ako je šúľanie, súkanie, skrúcanie a spletanie vláken alebo priadze, bola rovnaká v domácej, remeselnej i továrenskej produkcii.
V ľudovej výrobe sa povraz zhotovoval šúľaním nespradeného vlákna (pradivo) medzi dlaňami alebo dlaňou o stehno, druganím, skrúcaním ušúľaných nití pomocou háčika, skrúcaním alebo spletaním upradených nití ručne alebo pomocou drevenej rázsochy (kľučky). K technicky najvyspelejšiemu spôsobu ručnej výroby povrazov patrilo ich zhotovovanie za pomoci tzv. vozíka (kolovratu). Išlo o systém kľučiek a háčikov pripevnených na jednom pohyblivom a na jednom pevnom stojane. Kľučka na pevnom stojane skrúcala dovedna jednotlivé pramene nití upevnených na pohyblivom stojane. Povraz sa skrúcaním skracoval, čím sa pohyblivý stojan posúval k pevnému. Pramene nití usmerňoval a zrovnával drevený kužeľ alebo doštička so zárezmi.
Pri remeselnom povrazníctve sa k týmto nástrojom pripájalo ešte povraznícke koleso na zosúkavanie a spletanie prameňov nití, prípadne skrutkovač s ozubenými prevodovými kolieskami.
Jednoduché techniky a nástroje, ktoré povrazníctvo používalo, oprávňujú predpokladať, že sa povrazy dali vyrábať všade tam, kde sa pestovala konopa. Publikované práce dokladajú ich domácku výrobu na celom území Slovenska.
Remeselné povrazníctvo sa vyvíjalo predovšetkým v mestách a jeho cechy vznikali u nás od 16. storočia. Väčšina z nich (7 z celkového počtu 12) sa utvorila na východnom Slovensku (Prešov, Košice, Kežmarok, Levoča, Bardejov, Spišské Podhradie, Krompachy), na ostatnom území to bolo v Trnave, Kremnici, Bratislave, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici. Od konca 18. storočia zaznamenalo povrazníctvo výrazný rozvoj na západnom Slovensku, zatiaľ čo na strednom Slovensku bolo zastúpené len slabšie.
V 20. storočí nahrádzala domácku a remeselnú povraznícku výrobu továrenská (Bratislava, Ivanka pri Nitre), hoci ešte roku 1942 bolo na Slovensku 43 povrazníckych dielní. Po druhej svetovej vojne však všetky zanikli. Dlhšie sa udržalo domáce povrazníctvo, ktoré v niektorých oblastiach dožívalo do 70. rokov minulého storočia (Selec, Veľké Stankovce).

Patrónkou povrazníkov bola sv. Anna. 

Výrobca: