posteľ

posteľ
– druh nábytku slúžiaci na spanie a ležanie.

Najjednoduchšiu formu tohto druhu nábytku mala posteľ nerozoberateľná, pevnej rámcovej konštrukcie s vysokými stĺpikovými nohami a s nízkymi rovnými čelami. Tesárskym spôsobom, bez zvláštnej výzdoby a povrchovej úpravy, ju zhotovoval samotný užívateľ, prípadne dedinský remeselník.

Konštrukčným variantom bola zasúvacia posteľ na nízkych nohách s drevenými kolieskami, nazývaná postieľka, karača, kariabana, šuplódňa, podišiar. Novší typ postele sa udomácnil v ľudovom prostredí až v priebehu 19. storočia.

Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom mestského nábytku a pôsobením stolárov udomácnili aj postele s bohato profilovanými vysokými čelami a často i s ozdobne tvarovanými nohami. V medzivojnovom období sa stali súčasťou zariadenia predných izieb.

 Zachovali sa aj postele zdobené ornamentálnou maľbou (maľovaný nábytok), ktoré vlastnili bohatší príslušníci dedinského spoločenstva (richtár, mlynár, remeselník). Dno postele sa vystielalo voľne rozloženou slamou alebo slamníkom (strožliakom) a doma tkanou hrubou plachtou.

Posteľ mala dôležitú úlohu pri všetkých významných medzníkoch rodinného života – svadbe, narodení dieťaťa a úmrtí –, preto sa jej úprave venovala veľká pozornosť. Prispel k tomu aj zvyšujúci sa reprezentačný charakter parádnej izby, v ktorej sa posteľ od začiatku 20. storočia dekoratívne upravovala ukladaním perín a hlavníc oblečených do výšivkou a čipkou zdobených obliečok, ktoré manifestovali majetkové pomery rodiny. V niektorých oblastiach (západné Slovensko, okolie Tekova) sa kládla na čelá postele široká doska, ktorá sa prikrývala vyšívanou plachtou, siahajúcou až po zem. Na ňu sa ukladali rezervné periny prichystané do výbavy mladuchy. Takto upravená posteľ sa nazývala hél, komárno, peklo a bola do určitej miery napodobeninou mestskej postele s baldachýnom. Parádnu posteľ používali na spanie len pri mimoriadnych príležitostiach, napr. keď bola v dome šestonedieľka, hostia alebo mladomanželia. V početnejších rodinách sa využívala na spanie každodenne, ale tak, aby sa výzdoba neporušila – spávali pod doskou. Niekde (Horehronie) na posteľnej doske cez deň robili kuchynské práce a na noc sa doska odklopila.

Po druhej svetovej vojne i do dedinského prostredia prenikli priemyselne vyrábané postele.

Materiál:
Remeselná skupina: