Posledný slovenský hrnčiarsky cechmajster Michal Polaško-Garbar z Pozdišoviec, narodený roku 1883, sa k hrnčiarstvu dostal cez dutú keramiku už v otcovskej dielni. Dutá keramika tvorila po celý jeho život jeden smer jeho tvorby a vynikali v nej najmä krčahy s motívom hrozna a čepáky s plastickou výzdobou. Druhou oblasťou jeho tvorby boli hrnčiarske plastiky, mnohé, najmä ku koncu života, vo funkcii hračiek. Spočiatku bola ich jadrom nádoba vytočená na kruhu, ďalej formovaná a doplnená modelovaním. Neskoršie plastiky modeloval voľnou rukou. Popri silnom výraze – poznačenom ako celá jeho tvorba expresionizmom – a pevnej stavbe majú v sebe hravosť a pôvab. Vynikajú z nich predovšetkým figúrky zvierat a odvážne riešení betlehemci. Jeho diela boli zrelé a vo svojich časoch novátorské, keď do tradičného materiálu a spôsobov práce vniesol svoju osobnosť a cit. V dôsledku toho zaujímal aj medzi pozdišovskými hrnčiarmi svojrázne miesto. V komunite miestnych hrnčiarov bol autoritou a aj vďaka jeho pomoci sa výtvarníčke ÚĽUV-u Júlii Kováčikovej-Horovej od roku 1947 darilo v tomto tradičnom hrnčiarskom stredisku úspešne oživovať upadnutú výrobu. Práve Polaško-Garbar vzoroval jej nápady, zaujímal sa o hľadanie pôvodných pozdišovských výrobkov i rozvíjanie nových dizajnových tvarov. Patril k zakladajúcim členom Hrnčiarskeho výrobného a predajného družstva, ktoré ÚĽUV v Pozdišovciach vytvoril. Zomrel roku 1956, skôr než ÚĽUV začal udeľovať tituly majster ľudovej umeleckej výroby. Svojím majstrovstvom by si ho však isto-iste vyslúžil medzi prvými. (Zdroj: Kováčiková-Horová, J.: Na pamäť Michala Polašku. In: Umění a řemesla. 1958, č. 1, s. 26 – 28; Poprik, J.: Majstri hliny. Pozdišovce: Obecný úrad 2001.)