pokrovec

pokrovec
– v ľudovom prostredí sa používal ako prikrývka pri spaní, na prekrytie slamy v posteliach, na zakrývanie koní a podobne.

Celovlnené pokrovce, tkané plátnovou väzbou, boli kockované, pruhované alebo jednofarebné, zo svetlej a z tmavej ovčej vlny.

Pokrovec bol zošitý z 2 šírok tkaniny, niekedy splstenej vo valche. Bežne mával rozmery 120 × 200 cm. Na Horehroní patrili takéto pokrovce na prelome 19. a 20. storočia k výbave bohatších mladúch. Špeciálnym druhom vlnených pokrovcov boli guby.

Na južnom Spiši, v obciach na západ od Prešova i na Horehroní sa ešte v prvej polovici 20. storočia vyrábali a používali polovlnené nesplsťované pokrovce. Ak sa tkali plátnovou väzbou, boli vzorované osnovnými pruhmi, ktoré vytvárala svetlá a tmavá vlna, útok bol z menej kvalitnej konopnej alebo ľanovej priadze. Ak sa tkali ripsom (obce medzi Gelnicou a Prešovom), mali konopnú alebo ľanovú osnovu. Útkom bola svetlá a tmavá vlna (okrem prirodzene tmavej vlny sa používala aj vlna farbená odvarom z jelšovej kôry, neskôr umelými farbivami), ktorá v ripsovej väzbe vytvárala len užšie a širšie pásy kociek, nazývané klátiky.

Polovlnené pokrovce sa pôvodne používali na zakrývanie pri spaní, od 30. rokov minulého storočia na zakrývanie postelí (ložníky). To viedlo aj k zmene ich výzdoby – namiesto jednoduchých pásov vytkávali tkáčky naturalistické kvety v pestrých farbách z kupovanej vlny.

V prvej polovici 20. storočia sa robili na Horehroní menšie vlnené pokrovce aj pletením zápätkovou technikou na ráme.

Osobitnú skupinu tvoria handričkové pokrovce.

Materiál:
Remeselná skupina: