podkova

podkova
– ochranný oblúkovitý pás železa, ktorý sa pribíjal na kopytá koní alebo ratice ťažného dobytka.

V ľudovej viere je podkova predmetom prinášajúcim šťastie, preto sa nájdená podkova pribíjala na prah domu. Osobitné šťastie čakalo nálezcu podkovy so všetkými klincami. Z tvarovej podobnosti s podkovou vychádza názov koláčov pečených na Martina (tzv. martinské podkovy).

Podkovy, ktoré boli kováčskymi, podkováčskymi, neskôr i továrenskými výrobkami, sa používali na podkúvanie koní, volov, somárov, v niektorých oblastiach aj kráv. Podkúvanie koní bolo známe už u Keltov, no na našom území (podľa archeologických nálezov) bolo ešte v 8. – 10. storočí ojedinelé. Rozšírilo sa až v 12. – 13. storočí zdokonalením konského záprahu. Od 13. – 14. storočia sú známe aj podkovy s výčnelkami (ozubmi), používané na zľadovatený povrch a pod. Konské podkovy majú celooblúkovitý tvar a po stranách otvory na 5 – 6 klincov, tzv. podkovákov. Podľa funkcie sa delia na letné, zimné, jazdecké, dostihové, podkovy na choré a atypické kopytá, v 20. storočí vznikli podkovy na betónový alebo asfaltový povrch a podobne. Kôň sa podkúval dvakrát ročne.

Pre voly sa používali poloblúkovité podkovy, pantoflice. Keďže vôl pri podkúvaní nechcel stáť, zatvárali ho do jarma alebo tzv. volej školy – osobitného zariadenia pri podkováčskej dielni (vyhni).