plť

plť
– plavidlo z guľatiny, trámov alebo dosiek, ktorým sa do 30. rokov 20. storočia prepravovalo drevo i rozličný materiál.

Druhy jednotlivých pltí používaných v pltníctve podmieňoval charakter rieky, samotné drevo i rozličné regulačné zariadenia a stavby.

Najjednoduchším plavidlom bola pltka, zložená zo 6 – 8 krátkych brvien, ktorú splavoval 1 pltník na hlavné plťovisko (rozšírená na hornom Hrone, prítokoch horného Váhu a Oravy). K jednoduchým pltiam patria i ďalšie typy: a) koza, z 10 – 15 navzájom zviazaných brvien, ktorú viedol 1, prípadne 2 pltníci podľa váhy dreva a nosnosti plte (používala sa na hornom toku Váhu, Hrona a Kysuce); b) jedinka, zbitá z 12 – 16 kusov dreva, na ktorej sa plavilo drevo, rezivo a iné náklady a viedli ju vždy 2 pltníci (rozšírená bola na hornom toku Váhu, na Hrone, Orave a Kysuci).

K zložitejším plavidlám patrili: zväzok (dvojka), pozostávajúci z dvoch spolu zviazaných pltí, a trojka (troják), zbitá z dvoch samostatných pltí (jediniek), medzi ktoré sa vsunula a osobitne upevnila plť štvorcového alebo obdĺžnikového tvaru. Tieto typy pltí viedli 2 i viacerí pltníci. Rozšírené boli na Váhu, Hrone i dolnej Orave. Najväčšou plťou bol tzv. cúg, pozostávajúci z 2 zväzkov (dvojok alebo trojok) vzájomne spojených. Používal sa len na dolnom toku Váhu. V Komárne ho ďalším spájaním prispôsobili na plavbu po Dunaji. Dalo sa na ňom prepraviť až 180 m3 drevín okrem iného nákladu. Na plavení sa zúčastňovalo až 7 pltníkov s 2 náhradníkmi. V povodí Hrona sa názvom cúg označoval celý transport pltí (15 – 40). Na rieke Poprad sa plavili doštené plte (zhotovené z hrubých dosiek), trámové plte (zbité zo špeciálne upravených trámov) a guľatinové plte. Zviazané plte po dvoch za sebou sa nazývali tratva. Jednotlivé typy sa ďalej nemenili, zdokonaľovala sa iba technika ich zhotovovania vďaka rokmi nadobudnutým skúsenostiam pltníkov.

Materiál:
Remeselná skupina: