Pletenie iz solomki.

v knihe Oľgy Lobačevskej sa autorka venuje histórii ale najmä technikám pletenia a súčasnému stavu ľudovo umeleckej výroby zo slamy v Bielorusku dokladovanej na celom rade výrobkov a ich fotografiách a kresbách..

Na 207 stranách trocha zníženého formátu A4 ( formát 84x108 1/6 ) graficky pekne urobenej, bohato kresbami i fotografiami ilustrovanej knihy sa autorka venuje v prvej kapitole dejinám pletenia zo slamy v Bielorusku, ale i inde v Európe. Zaoberá sa tradíciou rituálnej činnosti so slamou. Remeslo a výrobu Lobačevskaja traktuje nie je len ako komplex prístupov a spôsobov umeleckého a technického opracovania materiálu, ale v tesnom spojení s mágiou, s ktorou boli spojené akékoľvek činnosti zaoberajúce sa zmenou materiálu, znovu vytvorením prírodnej formy dostávali symbolický význam ,uskutočňovali sa v procese rituálu. Pri výrobe dožinkových vencov a obradoch plodnosti pri ukončení žatva, ale i na závesných konštrukciách /pavúk/ zo slamy, ktoré sa vešali v domoch nad stôl v čase Vianoc je táto spojitosť vzhľadom na ich funkcie očividná. Aj u nás tieto slamené konštrukcie poznáme a do polovice XX. storočia sa ojedinele zachovali v zbierkach múzeí hlavne v oblasti Šariša a Spiša pod názvami majik, carstvo, polaznik, odvisačka, koľanda a na Orave. Lobačevskaja to považuje za ďalší stupeň ,vyššiu, umeleckejšiu formu pôvodného posledného snopa, ktorý bol súčasťou takmer všetkých úkonov Vianočného zvykoslovia pre zabezpečenie dobrej úrody . To, že slama hrala významnú úlohu v obradoch i neskôr dokazuje nielen jej použitie vo Vianočnom zvykosloví a hlavne vo vedomí ľudí, ale aj napríklad cárske dvere z cerkve z dediny Lemeševiči a Vavuliči vyrobené pletením zo slamy uložené v múzeu bieloruského ľudového umenia v mestečku Raubiči pri Minsku. Dodnes sú zachované tri takéto dvere a spred II. sv. vojny sú správy o ďalších troch, ktoré sa ale nezachovali. Spôsoby výpletu, doplnkov a celkového využitia zlatej farby slamy hovorí o majstrovstve aký v tomto čase dosiahlo pletenie zo slamy v Bielorusku. Ďalej poukazuje na význam slamy pri výrobe praktických predmetov ako zásobníc, košíkov, odevných súčiastok- klobúkov až k pleteniu zo slamy ako samostatnému ľudovému výtvarnému prejavu. Ďalšia kapitola je venovaná výberu a príprave materiálu a nástrojom. Technikám pletenia je venovaná ďalšia kapitola, ktorá sa člení na časti - špirálovité pletenie, rovné pletenie, plochý výplet, objemové pletenie na kostre- osnove. Nasleduje časť knihy pod názvom Skús to sám a sú to praktické návody ako pliesť klobúk, košík -slamienku i zásobnicu, dekoratívne prestieranie, čapicu- šiltovku, cukorničky, košíky, šperkovnice ,náramky. Slameným plastikám je venovaná nasledujúca časť a obsahuje fotografie i postupy výroba rôznych antorpomorfných i zoomorfných figúrok, z ktorých sú vari najpôsobivejšie figúrky rôznych vtáčikov, koníkov a kôz. Zvláštnu časť tejto kapitolu venuje autorka dekoratívnej výbave slamených sošiek. Slamené "pavúky" ich typológiu, podoby i návod na ich vyhotovenie popisuje autorka v ďalšej samostatnej časti vnútorne členenej podľa náročnosti jednotlivých typov týchto závesných slamených konštrukcií. Ozdoby zo slamy sú predmetom nasledujúcej časti a autorka v nej popisuje výrobky od jednoduchého slameného prstienka, cez zdobené opasky k dekoratívnym prvkom, ktoré sa môžu použiť k jednoduchším tvarom ako napr. klobúky či šperkovnice . V časti Varianty pletenín ukazuje autorka na príkladoch výrobkov bieloruských ľudových výrobcov rôzne možnosti kombinácii techník a kombinácii s inými materiálmi a farbenia. Takto nám ukazuje rôzne druhy prestierania, slamené kvety, vianočné ozdoby, hračky. Bohatý ilustračný fotografický materiál a množstvo kresieb nenecháva na pochybách, že pletenie zo slamy je v Bielorusku na vysokej technickej úrovni a u niektorých výrobcov prechádza do osobitého výtvarného výrazu . Tri desiatky výrobcov, ktorých výrobky tu predstavuje sú uvedené v tiráži knihy ako autori výrobkov a reprodukcia každého výrobku je opatrená menom výrobcu i názvom výrobku. Kniha aj keď je polpulárno-odbornou knihou pre všetkých ktorí sa zaujímajú o pletenie a výrobky zo slamy, obsahuje veľa etnograficko-historických faktov nielen z Bieloruska ale aj z iných krajín hlavne susedných to je z ale i Nemecka Maďarska, Čiech a Slovenska, Anglicka, Talianska a Francúzka. Lobačevskaja vo svojej knihe vracia slamu cez záujem o techniky a spôsoby pletenia do vedomia spoločnosti, dáva ju do historického kontextu vývoja ľudovej umeleckej výroby , ukazuje že aj slama a výtvory z nej sú nedeliteľnou súčasťou ľudovej kultúry. Obnovuje poznanie zabudnutých technológií prípravy materiálu, techniky pletenia, ku ktorým môže aj dnešný človek využiť na obohatenie svojho života, nielen poznaním techník a výrobou predmetov zo slamy, ale i poznaním spoločenských kontextov, v ktorých slama ako materiál existovala.