plachta

plachta
– štvorcová alebo obdĺžniková textília používaná na transport.

Názov plachta sa preniesol aj na štvorcovú alebo obdĺžnikovú textíliu s trakmi (rohy, chvostiky, konce) používanú na transport (koncová plachta, rohová plachta, trávna plachta, trakovica, miechovnica, poňva) alebo pri zváraní (popolnica). Nosenie pomocou plachiet bolo charakteristické najmä pre ženy.

Do plátennej časti sa uložil náklad a zviazal sa protiľahlými koncami. Zvyšné, ostávajúce konce sa uviazali na hrudi.

Muži nosili náklad v plachtách prevažne na ramene alebo na šiji. Najviac sa plachta používala na nosenie nákladov pri poľnohospodárskych prácach (najmä pri prenášaní sena, trávy, ďateliny, obilných snopov z poľa do dediny), ale i na hospodárskych usadlostiach. V oblastiach s pozemkami ťažko prístupnými dopravným prostriedkom sa v plachtách vynášal maštaľný hnoj naložený v koši alebo vo vreci.

Často sa využívala aj pri ručnom siatí, zbere suchého lístia, nosení palivového dreva, rozličných poľnohospodárskych produktov (kukurice, sena, slamy), košov a podobne. Plachty používané v poľnohospodárstve sa zhotovovali z hrubšieho konopného plátna, rovnako ako vrecia.

Plachty na nosenie jedál z domu do poľa, pri nákupoch v meste, ako aj rodinných a sviatočných príležitostiach (obradné prenášanie koša krstnou matkou pri sobáši alebo počas šestonedelia) boli zväčša z jemnejšieho plátna, neskôr z kupovaných továrenských materiálov, často zdobené výšivkou alebo vytkávanými pruhmi.

Prenášanie v plachtách má pozoruhodné názvy označujúce náklad: noša (západné Slovensko), ťarcha, zajda (prevažuje na východnom Slovensku), batoh (najväčšie územné rozšírenie), bremeno (ojedinelejší výskyt).

Osobitnú funkciu, doloženú z celého územia Slovenska, mala plachta bez trakov na prenášanie detí, v ktorej sa na chrbte nieslo dieťa alebo košík z lubov, v ktorom bolo dieťa uložené.

Materiál: