plachta

plachta
– bytová, odevná a hospodárska textília najmä obdĺžnikového tvaru.

V ľudovom prostredí sa šila najčastejšie z 2 – 3 kusov (polí) konopného alebo ľanového, neskôr aj z továrenského plátna. Používala sa ako posteľná plachta, obradová závesná plachta (kútna plachta), prikrývka (plachta do truhly, antipendium a pod.), ako pracovný, sviatočný, obradový ovinovací ženský odev, ako transportný prostriedok alebo obrus, s ktorým sa funkčne aj terminologicky prelína. Plachty slúžili aj ako platidlo a tvorili súčasť výbavy nevesty.

Použitie plachty ako posteľnej bielizne sa v ľudových vrstvách rozšírilo pomerne neskoro (na území Slovenska asi od 15. storočia, keď sa v inventároch spomínajú tzv. obyčajné plachty vedľa plachiet zdobených). Bohato vyšívané zlatom, striebrom a hodvábom boli vrchné plachty, ktoré sa v 19. storočí v panských domácnostiach kládli na spodnú, nezdobenú plachtu. Aj v niektorých oblastiach Slovenska sa na dedinách v 19. a v 1. polovici 20. storočia posteľ prikrývala vyšívanou alebo preberaním zdobenou plachtou (odzevadlo, presteradlo) a dekoratívne vystieľala vankúšmi a perinami. Bohatšie dievky dostávali 15 – 20, chudobnejšie 3 – 5 posteľných plachiet.

Plachta tvoriaca súčasť ženského odevu bola obdĺžniková textília, ktorá sa nosila prehodená cez plecia a hlavu a vpredu sa pridŕžala rukami alebo sa zaväzovala na uzol. Používala sa na ochranu proti dažďu, zdobená plachta tvorila súčasť svadobného odevu nevesty, do bielych plachiet boli zavinuté ženy z najbližšej rodiny pri pohrebe (Trenčianska Teplá) a pod. Jej názvy sa často prelínajú s obrusom: plachta (okolie Trenčína a Nitry), plachôtka (Novohrad), presteradlo (Liptov, Gemer, okolie Trenčína), obrus (Hont) atď. Názov plachta sa používal spolu s ďalšími termínmi aj pre štvorcovú ovinovaciu textíliu, ktorá sa okrem uvedeného spôsobu nosila aj preložená do trojuholníka: plachta (okolie Bratislavy, Nitry a Trenčína), obrus (Hont, Gemer, Spiš, Abov, okolie Nitry, Trenčína), prestieradlo (okolie Trenčína), partok (Spiš, Zemplín) atď.

Plachta plnila okrem úžitkovej aj obradovú funkciu pri narodení dieťaťa (kútna plachta), krste (úvodnica – plachta, v ktorej niesli dieťa) a pohrebe ( plachta do truhly – telo sa najčastejšie ukladalo medzi 2 plachty, ženy prikrývali prípadne kútnicou; miestami zakryli truhlu zdobenou plachtou).

Názov plachta sa preniesol aj na štvorcovú alebo obdĺžnikovú textíliu s trakmi (rohy, chvostiky, konce) používanú na transport (koncová plachta, rohová plachta, trávna plachta, trakovica, miechovnica, poňva) alebo pri zváraní (popolnica). Nosenie pomocou plachiet bolo charakteristické najmä pre ženy. Do plátennej časti sa uložil náklad a zviazal sa protiľahlými koncami. Zvyšné, ostávajúce konce sa uviazali na hrudi. Muži nosili náklad v plachtách prevažne na ramene alebo na šiji. Najviac sa plachta používala na nosenie nákladov pri poľnohospodárskych prácach (najmä pri prenášaní sena, trávy, ďateliny, obilných snopov z poľa do dediny), ale i na hospodárskych usadlostiach. V oblastiach s pozemkami ťažko prístupnými dopravným prostriedkom sa v plachtách vynášal maštaľný hnoj naložený v koši alebo vo vreci. Často sa využívala aj pri ručnom siatí, zbere suchého lístia, nosení palivového dreva, rozličných poľnohospodárskych produktov (kukurice, sena, slamy), košov a podobne. Plachty používané v poľnohospodárstve sa zhotovovali z hrubšieho konopného plátna, tak ako vrecia. Plachty na nosenie jedál z domu do poľa, pri nákupoch v meste, ako aj rodinných a sviatočných príležitostiach (obradné prenášanie koša krstnou matkou pri sobáši alebo počas šestonedelia) boli zväčša z jemnejšieho plátna, neskôr z kupovaných továrenských materiálov, často zdobené výšivkou alebo vytkávanými pruhmi. Prenášanie v plachtách má pozoruhodné názvy označujúce náklad: noša (západné Slovensko), ťarcha, zajda (prevažuje na východnom Slovensku), batoh (najväčšie územné rozšírenie), bremeno (ojedinelejší výskyt). Osobitnú funkciu, doloženú z celého územia Slovenska, mala plachta bez trakov na prenášanie detí, v ktorej sa na chrbte nieslo dieťa alebo košík z lubov, v ktorom bolo dieťa uložené.

Materiál: