píšťalkárstvo

Zdrojom môže byť hrana trubice alebo oblôčik, pripadne jednoplátkový klarinetový alebo dvojplátkový hobojkový jazýček.

Okrem remeselnej výroby ladených píšťal ako hudobných nástrojov profesionálnych hudobníkov  sa píšťalkárstvu venujú i ľudoví muzikanti, ale aj hudobne a technicky nadaní pastieri, roľníci a jednotlivci z iných oblastí výroby. Výrobcovia zvukovo kvalitných nástrojov vyrábajú obyčajne nástroje aj pre potreby iných, menej technicky zdatných, no hudobne nadaných osôb. Väčšinou sa skúsenosti o výrobe a jej zákonitostiach odovzdávajú priamo medzi výrobcami. Niekedy sa podľa staršieho kvalitného nástroja vyrába sa nový nástroj. 

Najjednoduchšie píšťalky si robia už malí chlapci na jar z vŕby, oddelním celej kôry, z ktorej vzniká píšťalová trubica, a vyrobením oblôčika s hranou.

Podľa nafukovacieho zariadenia sa rozlišujú píšťaly hranové a jazýčkové (hranové nástroje, jazýčkové nástroje), ktorých výroba je najrozšírenejšia. Tvoria 75 % všetkých aerofónov a spájajú sa s nimi najvýraznejšie formy slovenskej  ľudovej inštrumentálnej hudby. Späté boli s pastierstvom a s pastierskym hudobným  repertoárom. K najcharakteristickejším patria koncovka, fujara, dvojitá píšťala, pastierska píšťala, jarmočná píšťala, píšťala s pierkom, gajdy. 

Významným prvkom výroby ľudových píšťal je aj ich výzdoba, ktorá vychádza z  individuálneho vkusu výrobcu, ale i z  miestnych a regionálnych zvyklostí a obľúbených námetov, vzorov i výzdobných techník.