permoník

permoník
(lútka) – démonická bytosť antropomorfnej podoby, strážca a ochranca nerastov a pokladov.

V ľudových predstavách permoníci často splývali s trpaslíkmi. Žili vo väčších spoločenstvách v podzemných chodbách a banských štôlňach. Opatrovali a kopali rudu a vzácne nerasty. Odievali sa do pestrých, najmä červených šiat a podobne ako baníci nosili kožené zástery a banské pracovné nástroje. Predstava o oblečení permoníkov je odvodená od stredovekého odevu baníkov a udržiavaná výtvarným prejavom, najmä skulptúrami, ale aj ústnou prozaickou tradíciou. Podľa nej permoníci pomáhali baníkom v práci a varovali ich pred nebezpečenstvom. Rovnako baníci pokladali za svoju povinnosť varovať permoníkov pred každým odstrelom, ináč by sami mohli prísť k úrazu. Uchádzali sa o ich priazeň rôznymi obetinami i úzkostlivým dodržiavaním banských zvykov stanovených tradíciou. Za to im permoníci bývali priateľsky naklonení a neraz im sami ukázali, kde majú kopať, aby narazili na žilu. Chudobným baníkom darovali časť pokladu a podľa povesti z doliny Trnovca upozornili valacha, že zahodený kamienok je diamant. Nemilosrdne však trestali tých, ktorí pod zemou pískali, správali sa hlučne a nerešpektovali ich príkazy a zákazy. Svoju prítomnosť dávali  v štôlňach najavo väčšinou iba klopaním; ak sa baníkom ukázali, znamenalo to nebezpečenstvo, respektíve zasypanie šachty.

S týmito predstavami analogicky súvisia lútky (ľudkovia). Ide o príznačné slovenské pluralia tantum, ktoré je špecifickým slovenským označením permoníkov. Lútky obývali banské šachty a podzemné chodby a ochraňovali zemské poklady v doline Turca pod Železníkom. Boli priateľsky naklonené poctivým ľuďom a mstili sa chamtivcom a lakomcom, ktorých navždy uväznili v labyrintoch podzemných chodieb.

Skupiny permoníkov sú tradičnou súčasťou alegorických sprievodov, ktoré sa konajú na banícke sviatky.