perie

materiál živočíšného pôvodu - rôznofarebné pokrytie tela vtákov rohovinovitého pôvodu.všetky jeho časti majú dutú stavbu, ľahkosť a dobré tepelno izolačné vlastnosti. Človek využíva estetické i fyikálne vlôastnosti peria, ktoré je raz surovinou inokedy finálnym produktom používaným len s malými úpravami umožňujúcimi jeho uchytenie na odev, predmet či telo človeka.

Pre vzácne perá boli lovené exotické zvieratá. Páv bol pre perá, ktoré pravidelne vymieňa chovaný v domácnostiach šľachty i bohatých sedliakov. Pernatá domáca hydina bola o perie pripravovaná šklbaním. Perie, ktoré sa ešte páralo a tak zbavovalo tvrdých častí sa plnilo do prikrývok na spanie, ktoré svoje meno dostali práve podľa peria – periny a tiež teplé mäkké podložky pod hlavu – podušky, zahlavky, podhlavnice. Dutinky pier sa používali na písanie, pri výzdobe kraslíc batikovaním a voskom. Dutinka z pera bola ako špička na hrnčiarskych nástrojoch rožku, alebo hlinenej garguli, ktorou sa kreslilo engobami. Perá z kohútov, gunárov, ale i dravcov- jastrabov, orlov, supov sa využívali na tvorbu odevných doplnkov. Perá na klobúku mládencov boli znakom ich stavu slobodných dospelých mužských členov spoločenstva. Perá sa používali pri zhotovovaní znaku ženícha a svadobných funkcionárov - družbov, starostu, oddávača. V niektorých regiónoch dostávali pierko, ale menšie, často už len z kvetín a trvalo zelených rastlín spojených mašličkou všetci mužskí účastníci svadobného veselia. Pero na klobúku vo svadobnom obrade, často v kombinácii s kvetmi a zeleňou listov trvalo zelených rastlín a farebnými stužkami a niekedy už aj bez samotného pera vtáka sa prenieslo do názvu –pierko. Takéto pierko nosil nastávajúci ženích od ohlášok až do svadby. Každú nedeľu mu nevesta uviazala nové pierko a na svadbu bolo obzvlášť honosné a dekoratívne. Svadobné pierka mali rôzne tvary a veľkosť, spôsob kombinácie prvkov, nosenia. Lokálne a regionálne špecifiká mali i mládenecké perá, ktorými sa aj pri rovnakých klobúkoch i odevných súčastiach vedeli mládenci rozlíšiť. Nešlo len o estetické hodnoty pier vtákov či svadobných pierok, ale tým, že sa jedná o perá samcov, ktorý oplodňujú väčšie množstvo samičiek sa predpokladá viera v magický účinok nosenia a kontaktu s perom takéhoto jedinca. Perá husí sa používali v obradovom zvykosloví – pri obchôdzkach Lucií, ale celá koncová časť husieho krídla slúžili i na vymetanie chlebovej pece. V archeologickom materiály sa nachádza na bronzových sponách zobrazenie kačice. Kačacie alebo husacie krídlo za klobúkom obtočeným s povrieslom bolo atribútom fašiangovej postavy Kačur v Bardejove a v niektorých okolitých obciach.