pergamen

V minulosti sa pergamen používal ako materiál, na ktorý sa písalo, prípadne v knihárstve na výrobu knižnej väzby. Využívaný bol predovšetkým pre jeho výborné chemické a mechanické vlastnosti a aj pre veľkú odolnosť voči vonkajším degradačným vplyvom. Medzi jeho najzákladnejšie vlastnosti patrí dobrá štiepateľnosť, zmršťovanie pri vyšších teplotách, veľká odolnosť voči mikroorganizmom aj pri väčšej vlhkosti, lepšia pevnosť a stabilita ako useň.

Druhy pergamenu:

1. z ovčích, kozích, bravčových koží,

2. vellum – z teľacej kože (jemný materiál),

3. južný (Taliansko) – brúsená len mäsová časť,

4. severný (Nemecko) – brúsené obidve strany,

5. byzantský – lesklý a hladký,

6. z nenarodených zvierat,

7. zlatotepecký – z častí čriev.

Keďže pergamen sa vyrába z rôznych druhov koží, aj jeho štruktúra je rôzna, a to podľa pôvodu a spôsobu spracovania, ale chemická stavba je rovnaká. Základnou stavebnou jednotkou je kolagén. Jeho vlákna sú spojené do zväzkov a obalené ďalšou bielkovinou – elastínom. Okrem spomínaných bielkovín sa v pergamene nachádzajú aj nevláknité bielkoviny a glykoproteíny, určité množstvo vápnika, tuku, vody a čiastočne i dusíkaté zlúčeniny ako produkt prirodzenej degradácie. Priečnym rezom môžeme na pergamene rozoznať dve vrstvy: 1. papilárnu (jemné väzivo) a 2. retikulárnu (hrubšie väzivo).

Štruktúra pergamenu predurčuje aj jeho vlastnosti, ako je absorpcia vody a s ňou súvisiace napúčanie. Pre vlastnosti pergamenu je dôležitý obsah tukov a chemická odolnosť. Obsah vlhkosti – obsah vody v pergamene závisí od teploty a vlhkosti okolia, štruktúry pergamenu, obsahu hydrofilných a hydrofóbnych látok. Voda v štruktúre pergamenu potom ovplyvňuje jeho ďalšie vlastnosti (napúčanie, pevnosť, pružnosť). Ak je v pergamene príliš málo vody (menej ako 40 %), menia sa aj jeho vlastnosti: je tvrdý, neohybný a náchylnejší na mechanické poškodenie. Naopak, ak sa v ňom nachádza príliš veľa vody (viac ako 80 %), dochádza k deformácii okrajov listu a pergamen je náchylnejší na mikrobiologické napadnutie. Voda sa v pergamene viaže v troch formách: a) voľná, b) viazaná, c) pevne viazaná. Obsah tuku – tukové zložky pochádzajú jednak zo suroviny a jednak vznikajú počas technologického procesu. Obsah tuku má vplyv na radu vlastností pergamenu (pevnosť, pružnosť, priepustnosť vody). Rozdelenie tuku v pergamene je nerovnomerné, väčšie množstvo sa nachádza na povrchu. Obsah tuku sa zisťuje pomocou extrakcie. Teplota zmrštenia – zmrštenie pergamenu vplyvom zvýšenej teploty je dané schopnosťou kolagénu rýchlo kontrahovať pri teplotách 58 –  68 °C vplyvom uvoľnenia priečnych väzieb. Ide o nenávratný proces. Postupným zahrievaním pergamenu za sucha nedochádza k žiadnym podstatným zmenám. Za sucha ja totiž pergamen podstatne odolnejší (až do 150 °C). Naopak, pri účasti vody dochádza k degradácii už pri 40 °C. Fyzikálno-mechanické vlastnosti súvisia do značnej miery zo štruktúrou pergamenu. Vláknité usporiadanie kolagénových reťazcov dáva pergamenu výborné mechanické vlastnosti (pevnosť v ťahu, ťažnosť, pružnosť a odolnosť proti opakovanému ohybu).