Ako malé dievča si z rodiny pamätá batikovanie kraslíc, keď na vajíčko nanášali vosk, zafarbili ho vo vývare z cibuľových šupiek a následne dávali vosk dole. Neskôr, už v dospelosti, vždy na Veľkú noc spravila zopár kraslíc, aby mali do košíka, používajúc popri technike batikovania i techniku maľovania voskom. No keď prišla móda madeirových kraslíc a jedného dňa zbadala v časopise kraslice zhotovené touto technikou, naplno prepadla im. Dôvod väzil určiť aj v jej láske k tomuto druhu tkaniny, keď sa v jej šatníku nachádzalo množstvo šiat a sukní našitých práve z bielej madeiry. Je samouk, preto si všetko musela odskúšať na vlastnej koži – od vyfukovania vajec až po ich zdobenie. Sem-tam sa niečo dočítala v časopise, ale v tých časoch nebola technika perforovania ešte rozšírená. Najskôr skúšala robiť dierky vo vajíčku pilníčkom, až neskôr prešla na vŕtačku. A najväčší problém mala paradoxne s vyfukovaním vajíčok, s prípravou výduvku. Pri perforovaných krasliciach je práve výduvok dôležitejší než pri iných technikách. Škrupina musí byť bez jedinej praskliny, inak sa vajíčko po očistení od vnútornej blany rozpadne. Dnes je už, samozrejme, inde – pri súčasnom objeme práce, keď sa zhotovovaním kraslíc živí, používa na vyfukovanie kompresor. A popri krasliciach sa v rámci svojej živnosti venuje aj technikám maľovania na hodváb a gravírovaniu do skla. Napriek ťažkým začiatkom sa o svoje skúsenosti rada podelí s inými ľuďmi. Nemá nič, čo by si chcela nechať pre seba. Zastáva názor, že každý má svoj vlastný štýl, a ten sa prejaví na každej práci. Odrazom toho sú aj jej lektorské aktivity, keď v Regionálnom centre remesiel ÚĽUV-u v Košiciach vedie kurz batikovaných kraslíc. Zvláštne pri tvorbe pre ňu neustále je, že každé vajíčko má iný tvar, nenájdu sa dve rovnaké. To bolo problematické pri jej sérii kraslíc typu pozitív – negatív inšpirovaných modrotlačovou farebnosťou, keď mala problém nájsť dve rovnaké vajíčka. Na každom vajíčku totiž vyznie identický vzor inak. Vzory čerpá z výšiviek a ľudového odevu z okolia Michaloviec. Spočiatku sa snažila o klasickú bielu madeiru s bielymi vzormi, neskôr pridala farebnosť zo zemplínskych krojov (žltú, zelenú a odtiene červenej od svetločervenej až po bordovú). Na kraslicu vkladala jemný pásik alebo kvetinky v týchto farbách, pričom biela madeirová stále dominovala. Ďalšou inšpiráciou jej bola spomínaná modrotlač a neskôr k základnej bielej pridala aj čiernu, inšpirovaná bielou farbou oplecka a čiernou lajblíka. Pri vzorovaní ju baví posúvať sa, pretože, ako vraví – truhlice našich starých materí sú bezodnými studnicami inšpirácií. Vzory nanáša špendlíkom, preto čiary nie sú od začiatku do konca plné línie, skôr sú roztiahnutými kvapkami. Aj preto musí originálne vzory z výšiviek prispôsobiť tejto technike. S ÚĽUV-om spolupracuje od počiatku svojej tvorby a radám jeho výtvarníčok Boženy Dostálovej a Márie Farkasovej vďačí za veľa. Konečným meradlom kvality pri hodnotení vlastnej práce je pre ňu to, či sa kraslica páči jej samej. Ak nie, nedá ju z ruky.