pec hrnčiarska

pec hrnčiarska

technická konštrukcia s priestorom na výrobu keramiky účinkom vysoké teploty

Vyše dvoch tisíc rokov sa hrnčiarske pece stavali  z tehál, niekedy aj nepálených a kúrilo sa v nich drevom
Hrnčiarske pece stavali hrnčiari zväčša na dvore, v záhrade- poľné pece. V mestách to bolo v dielni priestore zvanom pod komínom, kde zo strany hrnčiarovho príbytku ústil dymovod z pece v izbe, alebo v priechode domu čomu prispôsobili aj časť strechy, ktorej časť nad pecou sa pre lepší odvod dymu otvárala ( Bardejov).
Hrnčiarske pece sú rôznej konštrukcie, ale všetky boli uzatvorené s možnosťou zadržiavania tepla vo vnútri pece pre dosiahnutie čo najvyššej teploty vypaľovania.

Pec mala niekoľko otvorov. Väčšie zvané čeľuste boli zo štyroch strán, najväčší spredu veľký tak, aby ním mohol hrnčiar vliezť dovnútra pece  a nakladať riad a drevo, ktoré mu podávali do pece pomocníci Okrem týchto to boli menšie otvory vyššie v stenách odkiaľ šľahali plamene pri výpale, dym zhromažďujúci sa v kupole odvádzal dymový otvor.
Podľa potreby výpalu hrnčiari ukladali riad do pece- do prostriedku nádoby pre ktorých dobrú funkciu bola potrebná najvyššia teplota výpalu , na okraji to boli kvetináče. Od správneho rozloženia riadu, dreva a otvárania a uzatvárania prieduchov záležal úspech výpalu a celej predchádzajúcej roboty hrnčiara.

Hrnčiarske pece sa v priebehu stáročí vyvíjali a zdokonaľovali. Základný princíp starovekých a dnešných hrnčiarskych pecí vykurovaných drevom je podobný. Významnéi zmeny vo vývoji vypaľovacích pecí priniesli najmä nové palivá: olej, nafta, plyn a elektrina. Podľa typov dnes poznáme pece:

hrnčiarske poľné pece
ležaté pece
mufľové pece
elektrické pece
tunelové pece
kruhové pece
kaselské pece


Rovnomerný výpal keramiky i výpal na vyššie teploty dovoľujú elektrické pece. Sú väčšinou v kovovom ráme- skelete , ktorý je po obvode i v dverách vymurovaný šamotovými tehlami špeciálneho tvaru, ktorý umožňuje vnútri inštalovať elektrické špirály. Tie po pripojení na elektrický prúd sa rozžeravia a ohrejú šamotovú výmurovku, ktorú od okolia izoluje vrstva sklenej vaty a vrchný plášť pece. Elektrické pece sú rôznej veľkosti a výkonu. Okrem toho, že je možné nimi vypaľovať hlinu na vyššie teploty ako v poľnej peci vykurovanej drevom výhodou je regulovateľnosť teploty, rovnomernosť a čistota výpalu.

Z hrnčiarských delní na Slovensku poznáme hrnčiarske elektrické pece rôzneho objemu z produkcie rôznych českých a sloveských firiem .

Firma  Realistik, Stará Role pri Karlových Varoch, vyrába pece s objemom vypaľovacieho priestoru 1,5 m3 a pece s objemom 2,5 m3. Závody elektrotepelných zariadení Praha Hloubětín, ktoré dodávajú pece s objemom 0,8 m3, 0,65 m3 a 1 m3.
Pece s objemom 1 a 1,5 m3 vyrába Teplotechna Domažlice. Hrnčiarske elektrické  pece vyrába aj  Termostav Bratislava.



Názov použitia:
pálenie, vypaľovanie
Popis použitia:
Najjednoduchšie pece robili do svahu, voľne stojace z tehál murované pece pece boli obdĺžnikovitého pôdorysu a ovorené zvrchu.Po naložení riadu ju zamurovali. Do kupolovitých pecí , ktoré mohli byť rôznej veľkosti sa riad kládol cez neveľký otvor v stene pece, ktorý čiastočne uzatvorili po naložení riadu a dreva, malý otvor ktorý ostal slúžil na podpálenie dreva i ako prieduch a jeho veľkosť počas výpalu regulovali podľa potreby. Najstaršie pece z obdobia Keltov na území Slovenska boli nájdené archeológmi v Šarovciach v krese Lavice a pri vykopávkch v Apponiho paláci v Bratislave, ktorej výstavbu položili archeológovia do 1. st. p.n.l.
Materiály:
Remeselné skupiny:
Ikonografia:
Literatúra:

ULUV.sk  >  Virtuálna galéria > Nástroje > pec hrnčiarska