pec

pec
– kúrenisko s uzavretým ohňom.

Pec slúžila na vykurovanie obydlia, pečenie chleba, prípravu jedál, spávanie, sušenie, rôzne druhy výroby. V 13. – 15. storočí, keď na území Slovenska prevládala táto forma kúreniska, bola pec spojená s otvoreným ohniskom, pričom sa využívala na pečenie, kým ohnisko na varenie. Ohraničený výskyt samotnej pece bol zaznamenaný u ukrajinsko-rusínskeho obyvateľstva na východnom Slovensku, kde pec slúžila nielen na pečenie, ale aj na varenie.

Od staroslovanského obdobia až do 20. storočia bola pec najrozmernejším a najvýznamnejším prvkom vnútorného zariadenia izby. Postavená bola na 50 – 70 cm vysokom podpecí, ktoré zo všetkých strán vyčnievalo spod hranolovitého telesa pece. Tým vznikli okolo pece 40 – 60 cm široké voľné plochy, z ktorých predná časť pred otvorom (čeľusťami pece) sa využívala ako ohnisko, bočná,0pozdĺžna časť (podpec, prípecok, múrik, kútek) slúžila ako lavica a zadná časť (zapec, surdík, kuckov) bola v zime obľúbeným miestom detí. V múrikoch podpecia boli výklenky (kutka, podohnisko, podpečie, pokútčí, pekelce) na uloženie dreva alebo trojnožiek, príp. tam sedela kvočka na vajciach. Horná plocha pece sa využívala na odkladanie kuchynského riadu, lúčov na svietenie, ale aj ako miesto na spávanie pre starcov a deti. Formy a funkcie pece záviseli od použitých stavebných materiálov (hlina, kameň, tehly, keramické kachlice), technologických konštrukčných postupov (nabíjanie, murovanie, vymazávanie z prútenej kostry), rozličných kombinácií pece s ďalšími prvkami kúrenísk (ohnisko, sporák, kachle) a od zariadení na odvádzanie dymu a na svietenie. Po zavedení sporákov bola pec premiestnená z izby do kuchyne, zriedkavejšie do komory alebo na gánok, napokon na dvor alebo do letnej kuchyne. Pri kúrení v peci sa používalo ohrablo na vyhrabávanie popola, kutáč (ožech, papek) na rozhrabávanie pahreby. Na sádzanie chleba a plechov s koláčmi slúžila drevená lopata. Na západnom Slovensku, kde varili aj na kachliach, hrnce vkladali a vyberali pomocou drevenej alebo železnej vidlice, ktorá mala niekde aj dve kolieska. Na nazretie do pece slúžil menší otvor – sopúch na bočnej, pozdĺžnej strane.

Pec predstavovala dôležité miesto práce, odpočinku a života rodiny. V poverových predstavách bola ako priestor rodového kultu a ohňa vyhradená ženám – ženský kút, babin kút. V hierarchii mala nižšiu hodnotu ako kút so stolom. Pri peci sa zdržiavali nečakaní alebo menej významní hostia. Pec predstavovala v niektorých obyčajach centrum hospodárstva. Na severovýchodnom Slovensku bola pokladaná za kultové miesto rodových predkov. Nevesta si do nového domu odnášala popol z rodičovskej pece.

Pec mala významnú úlohu v obyčajach a poverových predstavách spojených s narodením (kladenie novorodeniatka na pec), so svadbou (nevesta po vstupe do domu muža vykonávala pri peci rôzne úkony), s úmrtím (vyhasnutie pece, rozlúčkové buchnutie truhly o pec a pod.) a s ďalšími, najmä kalendárnymi a pracovnými príležitosťami.

Osobitné pece rozličnej konštrukcie boli súčasťou technologického zariadenia v hrnčiarstve, hutníctve (vysoká pec), železiarstve, tehliarstve, vo vápenníctve, v sklárstve, pekárstve, medovnikárstve a podobne.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: