Meno tejto rodáčky z Dvorníkov sa spája so začiatkami výroby šúpoľových bábik v ÚĽUV-e. Predtým mala skúsenosti so zhotovovaním textilných bábik, nie však veľké, keďže táto téma ju oslovila až ako štyridsaťročnú roku 1955. Bábiky komponovala zväčša do skupinových výjavov, ale vytvárala aj solitérne kusy, zachytávajúc život a prácu na dedine (napr. vinobranie, mútenie masla a i.). Už roku 1957 upozornila na svoju tvorbu odbornú verejnosť na IV. celoštátnej výstave ľudovej tvorivosti. A hoci ich realistickým spracovaním neprekračovala rámec amatérskej tvorby, jej bábiky zaujali dynamikou a precíznosťou spracovania.
Aj to jej roku 1958 otvorilo dvere k spolupráci s ÚĽUV-om, kde podľa návrhov výtvarníčky ÚĽUV-u Kamily Rauchovej-Ričlovej reprodukovala suvenírové textilné figúrky odeté do štylizovaných krojov z rôznych regiónov Slovenska. Jej práca bola na vynikajúcej úrovni, sériovosť výroby jej však nie veľmi vyhovovala. A tak ju K. Rauchová, stojaca roku 1956 pri zrode ikonických šúpoľových bábik, ktoré preslávili ÚĽUV, čoskoro preorientovala práve na ich výrobu.
Rozhodnutie výtvarníčky sa ukázalo ako nesmierne prezieravé. Za krátky čas už zverovala výrobkyni zhotovovanie prototypov šúpoliek, ako sa tento druh bábik zvykol nazývať. Navyše Serafína Pátková po dokonalom zvládnutí technologického postupu výroby a vyriešení proporčnosti bábik pristúpila aj k realizácii vlastných námetov, čerpajúcich z každodenného vidieckeho života, ktoré nosila v sebe od detstva.
Ako prvá prišla s myšlienkou vyhotoviť sediacu bábiku, ako aj zachytiť bábiku v pohybe, čo značne oživilo sortiment šúpoliek. Zhotovovala postavičky mužov, žien i detí, najradšej v skupinových kompozíciách. Preslávili ju muzikanti, koledníci, postavičky sláviace jarné zvyky či pracujúce na poli. Výraz obohacovala rôznymi odtieňmi prírodne sfarbeného materiálu.
Dôležitý pre jej tvorbu bol vzťah s manželom Jaroslavom. Nielenže ju chápal a podnecoval do tvorby, ale od počiatku ochotne dopĺňal jej kompozície miniatúrnymi drevenými stolčekmi, praslicami, kolovratmi, kolískami, hrabľami, cepmi a ďalšími predmetmi z tradičného vidieckeho prostredia minulosti, ktoré vo výslednom tvare citlivo dopĺňali dominujúce šúpolie.
Jej výrobky boli ozdobou predajní ÚĽUV-u aj domácich a zahraničných výstav. Svoje umenie Serafína Pátková rada predvádzala na verejnosti i v rámci kurzov a inštruktáží, v ktorých zaučila rad nových výrobkýň. S predvádzaním výroby sa objavila aj na televíznej obrazovke či vo filme, o jej tvorbe sa často písalo v novinách i časopisoch. Jej práce sa nachádzajú v zbierkach viacerých múzeí (Bratislava, Trnava, Martin).
Už roku 1965 bola za technickú a výtvarnú dokonalosť svojich výrobkov i za zásluhy pri rozvoji výroby šúpoľových bábik ocenená prestížnym titulom majstra ľudovej umeleckej výroby.
(Zdroj: Chlupová, A.: Majsterka Serafína Pátková. In: Národopisné aktuality 4/1980)
zobraziť
