pastierstvo

Zameranie chovu oviec najmä na mliečnu produkciu a jeho spracovanie sa prejavovalo v sortimente používaného špeciálneho a funkčne rozmanitého salašníckeho riadu. Pastieri boli schopní vyrobiť takmer všetko, čo vyžadoval život a práca na salaši - rôzne nádoby na prenášanie mlieka a žinčice a uskladnenie bryndze (putne, gelety, lagvice, barelky a pod.), varechy na miešanie a naberanie žinčice, lyžice, misky a pod. Na ich výrobu sa používalo iba drevo. V ich vyhotovení sa prejavuje zručnosť pastierov v spájaní úžitkovej a estetickej funkcie.

Pasenie úžitkových zvierat - oviec , hovädzieho dobytka, koní, ošípaných, husí, bol popri ich intenzívnom kŕmení dopestovanými poľnohospodárskymi plodinami - krmovinami významným, a pre časť obyvateľstva významným spôsobom získavania obživy .

Ovčiarstvo
Popri chove domácich úžitkových zvierat významné miesto v chove zvierat malo na Slovensku ovčiarstvo, ktoré v mnohých oblastiach ovplyvnilo formovanie spôsobu života a celú kultúru slovenského ľudu.
Už pravekí obyvatelia žijúci na našom území poznali ovcu ako hospodárske zviera, ktoré im prinášalo mnohoraký úžitok. Od obdobia Veľkej Moravy (9. - 10. storočia), cez celé obdobie stredoveku až do polovice 20. rokov 20. storočia bol v horských a nížinných oblastiach Slovenska, všade tam kde boli na to vytvorené vhodné podmienky, rozšírený tzv. roľnícky alebo nížinný chov oviec. Samotnými spôsobmi chovu sa tento systém ovčiarstva výraznejšie neodlišoval od vyspelej chovateľskej kultúry v iných oblastiach strednej a západnej Európy. Charakteristickými znakmi tohto chovu bola predovšetkým úzka spätosť s poľnohospodárstvom - hnojenie pôdy košarovaním; zameranie chovu na produkciu mäsa, vlny a kožušín; pasenie oviec v spoločných stádach na lúkách a pasienkoch a tiež na plochách ornej pôdy (úhory a strniská), a to pod dozorom obecných pastierov.

Salašníctvo - karpatský systém chovu oviec
Uvedená tradičná forma chovu bola v horských oblastiach slovenských Karpát obohatená o prvky nového systému chovu oviec, tzv. salašníctvo alebo karpatský systém chovu oviec. Šíriteľmi salašníctva boli kočovní pastieri oviec a kôz valasi. Na Slovensko prišli valasi z Rumunska a Sedmohradska cez Ukrajinu a pozostávali z viacerých etnických skupín pôvodne žijúcich v juhovýchodnej Európe. V priebehu 15. - 17. storočia na tzv. valašskom práve osídlili väčšinu horských oblastí stredného a severného Slovenska. Špecifickosť salašníckeho chovu oviec, na rozdiel od pôvodného roľníckeho chovu, spočívala predovšetkým v pasení oviec na vyššie položených, tiež dovtedy nevyužívaných horských pasienkoch a holiach.
Salašníctvo bolo zamerané na produkciu mlieka a jeho spracovanie. Pre toto využitie sa v chove uplatňovalo nové plemeno ovce valaška, ktoré bolo odolné voči drsným prírodným podmienkam.
Špecifickými salašníckymi mliečnymi výrobkami boli ovčie syry (bryndza, oštiepky, parenice a iné). Odlišnosti sa prejavovali i v organizácii salašného chovu oviec.
Vlastníci oviec sa združovali do salašníckych spolkov s cieľom spoločne hospodáriť na salaši. Spolok na spoločné pasenie najímal baču, ktorý zodpovedal za zverené stádo a hospodárenie na salaši. V systéme horského salašníctva zostávali stáda oviec s pastiermi na pasienkoch od jari do jesene.
Dlhodobý pobyt ďaleko od stálych sídel a spracovávanie mliečnych výrobkov na salaši si vyžiadalo budovanie sezónnych pastierskych stavieb - kolibu, košiar a iné. Tieto slúžili ako prístrešok pre pastierov. Tu sa tiež spracovávali a uschovávali mliečne výrobky a ustajňovali a dojili ovce. Ovce zimovali v dedinských ovčiarňach alebo v poľných stodolách. Nový systém chovu oviec sa prejavil nielen vo svojskom spôsobe hospodárenia a organizácie, ale mal vplyv aj na spôsob života (strava, odev, obydlia).
Vývoj všetkých týchto zložiek podmienil na Slovensku rozvoj tzv. pastierskej kultúry s jej osobitnými prejavmi. Za takéto možno považovať najmä pastierske umenie, ktoré sa formovalo na báze spôsobu života pastierov a umeleckého dotvárania úžitkových predmetov, slovesného a hudobného folklóru.
Najvýraznejšími prejavmi tohto druhu ľudového výtvarného umenia bolo umelecké stvárňovanie a zdobenie predmetov z dreva, najmä salašníckeho riadu (črpáky, črpačky, varechy na žinčicu), kože ako odevných doplnkov (opasky, krpce, mešce na tabak, pastierske kapsy a iné), kovu (zvonce, valašky, vylievanie porísk bičov a valašiek kovom a pod.). Svojráznu časť pastierskej kultúry predstavuje hudobný folklór, v ktorom najvýraznejšiu zložku tvoria niektoré hudobné nástroje, unikátne nielen zo slovenského, ale aj európskeho hľadiska (fujara a rôzne druhy pastierskych píšťal a rohov).

Atribúty baču
Hlavnou postavou ovčiarskeho kolektívu na salaši bol bača. Bača zodpovedal za mliečnu výrobu a predovšetkým sa musel vyznať v chove oviec. Od baču sa vyžadovali aj organizačné schopnosti potrebné pri vedení salašného hospodárstva, pri kontrole práce ovčiarov, pri pasení oviec a pri vykonávaní ostatných prác na salaši. Bača musel byť zároveň i prirodzenou autoritou nielen v očiach pastierskeho kolektívu na salaši, ale aj v pracovných kontaktoch s vrchnosťou a širšou verejnosťou. Súčasne sa od neho požadovali aj niektoré charakterové vlastnosti, ako čestnosť, čistotnosť, vzorný rodinný život a pod. Jeho osobitné postavenie sa odrážalo aj v jeho odeve. Základný odev baču pozostával zo súkenných nohavíc, plátennej košele s mosadznou sponou, širokého klobúka a kožených krpcov. Obohacovali ho rôzne doplnky a pracovné predmety.
Symbolickú a magicko-apotrofickú funkciu nadobudol u baču široký kožený opasok s mosadznými prackami, ktorý bol zároveň i znakom jeho sociálnej príslušnosti. Za opaskom, ktorý mal chrániť telo pastierov v drieku pred úrazmi a chladom, nosievali pastieri kožený mešec na tabak, fajku, ale aj soľ a rôzne byliny, ktoré ich mali chrániť pred zlými bytosťami.
Cez plece nosili naprieč prehodené kožené kapsy, ktoré slúžili na nosenie stravy a boli zdobené rôznymi remenárskymi technikami a mosadznými ozdobami.
Charakteristickým atribútom baču je i ľahká sekerka s dlhým poriskom - valaška. Nosieval ju vždy, keď išiel medzi ľudí, pri jarnom vyháňaní na salaš a pri ukončení salašníckej sezóny.

Salašnícky riad
Zameranie chovu oviec, najmä na mliečnu produkciu a jeho spracovanie, sa prejavovalo i v sortimente používaného špeciálneho a funkčne rozmanitého salašníckeho riadu. Pastieri boli schopní vyrobiť takmer všetko, čo vyžadoval život a práca na salaši - rôzne nádoby na prenášanie mlieka a žinčice a uskladnenie bryndze (putne, gelety, lagvice, barelky a pod.), varechy na miešanie a naberanie žinčice, lyžice, misky a pod. Na ich výrobu sa používalo iba drevo. V ich vyhotovení sa prejavuje zručnosť pastierov v spájaní úžitkovej a estetickej funkcie.

Črpáky
sú jedným zo symbolov salaša a prestavujú vrchol rezbárskeho umenia slovenských pastierov. Sú to drevené nádoby na pitie žinčice s dekoratívne vyrezávaným uchom. V plastickom i plošnom tvarovaní úch sa vyskytuje nepreberné množstvo rôznych tvarov a podôb. V štylizovanom i realistickom podaní sú na nich zobrazované zoomorfné výjavy, napríklad hada s korunkou, draka, zajaca, medveďa, oviec a iné. Výzdoba črpákov s figurálnymi motívmi zase súvisí bezprostredne so životom a prácou na salaši, napríklad dojenie oviec, miesenie syra, tanec a iné. V okolí Zvolena, Banskej Bystrice a hornej Nitry sa vo výzdobe úch uplatnili rozličné symbolické motívy (solárny kruh, kvet, srdce) alebo architektonické motívy (stĺpiky, oblúky, vežičky a iné). Výzdobu sústredenú na uchu mávali aj veľkorozmerné odlievaky na mlieko a žinčicu z oblasti Gemera.
Na pitie vody vo voľnej prírode slúžili malé, z jedného kusa vyrezávané nádobky - črpačky, ktoré pastieri nosili zavesené na opasku alebo kapse. Často bývali zdobené bohatým reliéfnym dekórom na vonkajšej ploche nádobky až po figurálne motívy na uchu.

Formy na syry a maslo
S produkciou ovčieho mlieka súvisí aj ručná výroba údených a parených syrov, najmä oštiepkov. Oštiepky sa robia z čerstvého ovčieho syra. Vymiesené hrudky sa namáčajú do teplej vody alebo srvátky. Potom sa vtláčajú do drevených vyrezávaných foriem, kde dostanú patričný tvar a vytlačí sa z nich voda. Nakoniec sa údia pod strechou koliby. Najpoužívanejšie a najjednoduchšie boli obručové formy na oštiepky, ktorými sa zdobí iba stred vretenovitého oštiepka. Charakteristická pre ne bola prevažne geometrická výzdoba. Iné formy na syr majú tvar srdca alebo rôznych zvierat, najčastejšie ovečky, kohúta a iné.
Syr v tvare srdca dávali mládenci dievčatám ako prejav náklonnosti a lásky.
S produkciou masla na predaj, ako aj s vyššou kultúrou stolovania súvisia aj drevené vyrezávané formy na výzdobu masla. Mali najčastejšie obdĺžnikový tvar a ich veľkosť súvisela s váhou a cenou masla. Na bočných stenách bola žliabková výzdoba, dno zdobil rastlinný ornament (ruže, tulipány, rozmarín a iné).

Palice, valašky a pastierske biče
K tradičnému výstroju pastierov patrili pastierske palice, valašky a na niektorých miestach aj biče. Pastierske palice boli dvojaké - rovné a zahnuté. K rovným paliciam patrili podopieracie palice a viaceré druhy kyjakov (na konci opálené a spevnené kovom), ktoré sa používali aj ako zbraň a osekance. K zahnutým paliciam patria palice s rukoväťou ohnutou do tvaru háka, ako aj zvukové palice s hrkajúcimi kovovými krúžkami, nazývanými kuľaga. Palica mala pre pastiera veľký význam a jej strata podľa povery spôsobila škodu stádu. Palice si robievali a zdobili sami pastieri. Na ich zhotovenie najlepšie vyhovovali územky liesky, smreka, ale aj konáre z tvrdého listnatého dreva. Rozličné prírodné hrčovité útvary v dreve a rôzne deformáty vhodne využívali na dekoráciu a spevnenie, poprípade ich dotvárali do zvieracej alebo ľudskej podoby. Palice zdobili tiež olupovaním kôry do pravidelných geometrických vzorov alebo používali tiež ďalšie rezbárske techniky a vylievanie kovom.

Valaška
Ľahká sekerka na dlhom porisku bola pôvodne pracovným nástrojom na rúbanie a osekávanie vetiev. Používala sa aj na podopieranie a ako zbraň. Neskôr bohato vyzdobené valašky používali bačovia ako doplnok k tradičnému pastierskemu odevu pri rôznych sviatočných a oficiálnych príležitostiach. Valaška bola symbolom ovčiarskeho zamestnania, čo sa adekvátne odrážalo vo výzdobe jej kovovej a drevenej časti. Vo výročných zvykoch mala funkciu magického prostriedku na privolanie dobra, šťastia a hospodárskej prosperity. Napokon v povedomí ľudu valaška zohrávala úlohu ako symbol protifeudálneho odboja.
Zriedkavejšie ako pastierske palice používali pastieri pri pasení i biče.

Pastiersky bič
Pastiersky bič sa skladá z drevenej rúčky - bičiska. Na ňom je upevnený vlastný bič, ktorý je postupne rozlične pletený z dvoch až ôsmich tenkých kožených remienkov až do dĺžky maximálne 3 m. Pastierom slúžil na chytanie oviec, ako zbraň. Nezanedbateľná bola jeho funkcia pri plieskaní, k čomu bola prispôsobená i koncová časť biča. Plieskanie malo význam i v rámci magických praktík a zábavy. Bičiská boli obyčajne zo slivkového alebo čerešňového dreva, bohato tvarované a vylievané cínom.