pastierska palica

pastierska palica
– drevená, niekedy s iným materiálom kombinovaná pomôcka na podopieranie; ale aj na poháňanie, zavracanie a chytanie zvierat.

Palica slúžila pastierom aj na osobnú obranu a meranie. Mala aj symbolicko-obradovú, zvykovoprávnu a spomienkovú funkciu (pozri heslá k téme spoločenské vzťahy a inštitúcie).

Pastieri boli majstrami v zhotovovaní palíc. Vyrábali ich predovšetkým z tvrdého, húževnatého dreva (dub, hloh, brest atď.). Palice bývali zdobené rezbou, vylievaním, vypaľovaním a podobne.

Najrozšírenejšia bola rovná palica z konárov rôznych drevín, pričom sa dekoratívne využívali výčnelky, hrče, koreňové deformáty. Nosila sa hrubším koncom hore.

Kyjak (baka, bakuľa, baguňa, cugaňa) bola rovná palica s hrubšou časťou dole; slúžila aj na obranu pred lesnou zverou a pri love.

Vatrálom (dolu okutým kyjakom) sa okrem iného zahrabávala vatra. Hádzaním kyjačika podobného kyjaku sa usmerňovali ovce. Nosil sa hrubšou časťou nahor.

Osekanec bol variantom kyjovej palice, mal však dekoratívne, umelo (zásekmi) vytvorené hrčky.

Kuľaga bola zvuková, pôvodne nezdobená palica s ohnutou rúčkou a s kovovými krúžkami; používali ju výlučne pastieri hovädzieho dobytka na podopieranie a na zavracanie stáda. Známa bola v Gemeri, Liptove, na Spiši, čiastočne v okolí Prešova, na juhozápadnom Slovensku sa vyskytovala pod názvom hrka. Zvuková palica mala pravdepodobne i kultovú funkciu, ktorá vychádzala zo zvuku železa, stelesňujúceho apotropajnú silu. Boli obradovou rekvizitou pri betlehemskej kolede.

Ovčiarska palica hák (kvaka, kampov), ukončená kovovým háčikom sa vyrezávala z jedného kusa dreva a zdobila vruborezom. Slúžila na podopieranie a na chytanie ovce za nohu. Na južnom Slovensku sa rozšírila pastierskou migráciou z maďarskej nížiny. V horských oblastiach Slovenska sa vyskytovala menej.

Na podopieranie používali pastieri aj rovnú valaskú palicu píšťalu z bazového alebo lieskového dreva.

Literatúra:
Materiál: