páranie dreva

technika ručného  štiepania dreva

Páranie  využíva vlastnosti dreva a nestálosť spojenia jednotlivých rokov- letokruhov navzájom. Ich vzájomnú väzbu v hmote mladého kmeňa stromu, alebo jeho časti uvoľňujeme pri páraní miernym ohýbaním postupne celej dĺžky dreva od hornej časti, ktorú do neveľkej hĺbky priečne v hornej časti narežeme .

Ohýbame tak, že počujeme prasknúť v dreve a v rukách cítime posun vrstvy , pohyb, následne ohýbame nižšie. Po ohýbaní si z narezanej časti chytíme uvoľnený prúžok dreva a oddeľujeme ho po celej dĺžke dreva. Postupujeme po obvode dreva vždy ohýbame a štiepeme. Takto následným uvoľňovaním a rozťahovaním jednotlivých vrstiev spracujeme celé drevo. V celku ostane len kus nad zárezmi.

Takto získavame pevnú, ohybnú surovinu na vypletanie samonosných, alebo drevených konštrukcií. Uvoľňovanie zárezom do dreva a následne jeho postupným miernym ohýbaním od miesta rezu ku koncu páranej guľatiny v opačnom smere sa uvoľní vnútorná väzba letokruhov a jednoduchým ťahaním uvoľnenej časti a jej usmerňovaním, aby nevybehla von sa " páru" kusy dreva, ktoré sa následne ďalej upravujú a to zahladením nožom a zarovnaním okrajov na rovnakú šírku pre použitie ako pletivo pre koše a výplety konštrukcií a doplnkov v architektúre, alebo skladovacieho nábytku ( lubok, lubček, ľubčok). Bez ohýbania sa páru korienky a korene stromov, drevnaté časti lianovitých rastlín. Najčastejšie sa používajú korene smreka, ale i borievky, tie sa opletajú na pevnú lieskovú, alebo vŕbovú osnovu.