papučiarstvo

papučiarstvo
- domácka a remeselná výroba pletených alebo šitých papúč.

Podľa ikonografického materiálu boli papuče známe už v 12. storočí. Do 18. storočia sa plietli na ihliciach (používalo sa 5 ihlíc). Pôvodnou formou papúč boli ponožky (podkolienky), pletené z ovčej vlny a splstené teplou vodou, ktoré sa obúvali do krpcov alebo súkenných papúč, alebo sa na chodidle obšili súknom. Koncom 18. storočia sa rozšírilo šitie papúč z domáceho valchovaného súkna alebo plsti (kapce, váľanky), ale udržalo sa aj pletenie. Výroba papúč sa líšila technológiou (šitie, pletenie), tvarom (bez sáry, so sárou, celé, s rázporkom), výzdobou (vzorkované, hladké), farebnosťou (jednofarebné - biele, sivé, čierne, viacfarebné). Papučiarstvo sa vyskytovalo vo všetkých horských oblastiach Slovenska a v priľahlej časti východnej Moravy, kde bol rozšírený salašnícky chov oviec.

Papuče mali rôzne názvy: kopyce (Dolná Poruba, okolie Trenčína), kopytcia alebo nohavičky (mužské, resp. ženské; Čičmany, Zliechov), kapce (Spiš, Gemer, Liptov, Pohronie), kopce (Zamagurie), papuče (Horná a Dolná Súča), vaľanky, valčuchy (Šariš). V 50. rokoch 20. storočia sa ešte vyrábali jednak pre vlastnú potrebu, jednak na objednávku i predaj na trhoch. V Sučianskej doline sa pletené biele alebo vzorované ponožky (podkolienky) obšívali v dolnej partii (na priehlavku, päte a podošve) bielym alebo čiernym súknom z troch dielov (čápka, zápätník, podešva). Vyrábali sa rôzne druhy – človačie, prepletané, s „paličkami“ a i. Na obšitie papúč sa vlna podomácky spracovala na súkno (huňu).

Na pleteninu sa vlna na mužské papuče spracovávala druganím, na ženské pradením na kolovrátku. Druganie a pletenie papúč bola mužská práca, na kolovrátku priadli ženy. Na druge sa zhotovovali aj konopné vlákna (dratvy) na mrežovanie podrážok papúč. Dratvu súkali aj na furke, vretene s háčikom. Dratvou sa zošívali (vymrežovali) 3 vrstvy súkna vystrihnuté na podošvu. V niektorých oblastiach sa vyrábali aj súkenné krpce (kolcúny, kolcune), do ktorých sa v zime obúvali kapce (Liptovská Teplička). Kolcúny sa uťahovali čiernymi vlnenými šnúrkami alebo dratvou (Lendak). Plstené váľanky, valčuchy vyrábali klobučníci (Bardejov, Prešov) podobne ako klobúky. Na ich formovanie pri váľaní používali čižmárske kopytá (šamfy).

Papučiarstvo ako domácka výroba sa vykonávalo v zimnom období, najmä od Všechsvätých do Vianoc. V súčasnosti sa papuče vyrábajú ručne v rámci ÚĽUV-u, továrensky a vo výrobných družstvách.

Technika výroby:
pletenie na forme – textil, zápästková technika