paličkovaná čipka - textil

prelamovaný samonosný úplet, v ktorom sa striedajú súvislé plochy a otvory. Pletie sa paličkami na vankúši. Podľa použitého technologického princípu pletenia sa delí na paličkovanú pásikovú čipku a mnohopárovú čipku. Paličkované čipky sa zhotovovali, a je to mu tak dodnes, buď v tvare pásu ako metráž alebo v kusoch, ktorých tvar (v súčasnosti aj trojrozmerný) a veľkosť sú určené použitím hotovej čipky. Kombinácia väzieb v duchu tradícií určitej krajiny či oblasti alebo ich netradičné spojenie v súčasnej modernej čipke, rozličná štruktúra, hrúbka, prípadne i farebnosť priadze spolu s rôznorodosťou tvarov a použitia hotovej čipky tvoria hlavné prvky, z ktorých po stáročia vyrastá pestrá škála textilu zhotoveného paličkovaním.

Paličkované čipky z územia Slovenska sú špecifické bohatou škálou väzieb, motívov a rozličných farebných kombinácií, ktoré úzko súviseli s farebnosťou výšivky a tradičných textílií, najmä odevu dedinského prostredia. Škála slovenských čipiek uchováva prvky západo- a východoeurópskeho čipkárstva. Obsahuje aj nové prvky nové, ktoré sú výsledkom domáceho vývoja. Napr. čipky z okolia Topoľčian sú vzhľadom a sčasti aj technikou pletenia blízke tkaniciam zhotoveným na doštičke. Čipky z okolia Nového Mesta nad Váhom, rovnako ako slovenskogrobské a hlbocké čipky sú ukážkou pásikovej čipky rozšírenej najmä vo východnej Európe. Tylová čipka známa z Krajného, Myjavy či Brezovej pod Bradlom je typom mnohopárovej čipky, ktorej pôvod siaha do Belgicka. Tradičné čipky zo Spiša z Gemera majú blízko k milánskych čipkám zo 17.-18. storočia. Na Slovensku sa na prelome 19. a 20. storočia plietlo 17 lokálnych alebo oblastných typov čipiek: novomestské, hlbocké, piešťanské, seredské, šopornianske, slovenskogrobské krajnianske, topoľčianske čipky (západné Slovensko); starohorské, špaňodolinské, hodrušské, hontianske, novohradské, liptovské čipky (stredné Slovensko); gemerské, spišské, šarišské čipky (východné Slovensko).