palica

palica

– drevená, niekedy s iným materiálom kombinovaná pomôcka na podopieranie; slúžila aj na poháňanie, zavracanie a chytanie zvierat, na osobnú obranu, meranie, mala však aj symbolicko-obradovú, zvykovoprávnu a spomienkovú funkciu.

Používali ju pastieri, roľníci, lesníci, poľovníci, pytliaci, hájnici, remeselníci, podomoví remeselníci a obchodníci, baníci, mešťania, richtári, družbovia. Majstrami v zhotovovaní palíc boli najmä pastieri. Vyrábali ich predovšetkým z tvrdého, húževnatého dreva (dub, hloh, brest atď.). Palice bývali zdobené rezbou, vylievaním, vypaľovaním a podobne.
Najrozšírenejšia bola rovná palica z konárov rôznych drevín, pričom sa dekoratívne využívali výčnelky, hrče, koreňové deformáty. Nosila sa hrubším koncom hore.
Kyjak (baka, bakuľa, baguňa, cugaňa) bola rovná palica s hrubšou časťou dole; slúžila aj na obranu pred lesnou zverou a pri love. Vatrálom (dolu okutý kyjakom) sa okrem iného zahrabávala vatra. Hádzaním kyjačika podobného kyjaku sa usmerňovali ovce. Nosil sa hrubšou časťou nahor.
Osekanec bol variantom kyjovej palice, mal však dekoratívne, umelo (zásekmi) vytvorené hrčky. Kuľaga bola zvuková, pôvodne nezdobená palica s ohnutou rúčkou a s kovovými krúžkami; používali ju výlučne pastieri hovädzieho dobytka na podopieranie a na zavracanie stáda. Známa bola v Gemeri, Liptove, na Spiši, čiastočne v okolí Prešova, na juhozápadnom Slovensku sa vyskytovala pod názvom hrka. Zvuková palica mala pravdepodobne i kultovú funkciu, ktorá vychádzala zo zvuku železa, stelesňujúceho apotropajnú silu. Boli obradovou rekvizitou pri betlehemskej kolede.
Ovčiarska palica hák (kvaka, kampov), ukončená kovovým háčikom sa vyrezávala z jedného kusa dreva a zdobila vruborezom. Slúžila na podopieranie a na chytanie ovce za nohu. Na južnom Slovensku sa rozšírila pastierskou migráciou z maďarskej nížiny. V horských oblastiach Slovenska sa vyskytovala menej.
Na podopieranie používali pastieri aj rovnú valaskú palicu píšťalu z bazového alebo lieskového dreva.
Lesnícke a poľovnícke palice mali ohnutú rúčku, často z parožia alebo zo samorastu. Vo výzdobe sa objavovali námety z lesníckeho a poľovníckeho života. Boli dekoratívnejšie a rezbársky dokonalejšie než roľnícko-pastierske palice, vznikli z praktickej potreby lesníkov a poľovníkov. Pri zložení tvorili podopieraciu palicu, pri sklopení pohyblivej časti jednoduchú sedačku. Pytliacke palice boli rôzne upravené kyjakovité palice na vrhanie, alebo s dômyselne ukrytým strelným mechanizmom. Hájnické palice sa tvarovo nelíšili od pastiersko-roľníckych palíc. Používali ich hájnici.
Palice podomových remeselníkov a obchodníkov sa nelíšili od bežných palíc s prirodzenými koreňovými výčnelkami. Palice ako symboly zamestnania mali na rukovätiach znaky príslušného remesla alebo zamestnania, banícke fokoše zase plastiky znázorňujúce baníkov a banícke symboly.
Najrozmanitejšie, najpočetnejšie a rezbársky dokonalé boli meštianske palice s bohatou výzdobou cudzokrajnými motívmi. Boli dámske, jazdecké atď., často so zoomorfnými hlavicami, prípadne s hlavicami plasticky spodobujúcimi mešťanov, neraz so žartovne ukrytým mechanizmom.
Spomienkové palice výzdobou zvýrazňovali obdobie, udalosť alebo miesto spomienky. Jednoduché turistické palice zdobené zárezmi pochádzajú z Álp, odkiaľ koncom 19. storočia prenikli do tatranskej oblasti.
Palice so zvykovým právom sa na dedinách používali podľa feudálnoprávnych zvyklostí až do roku 1948. Boli symbolom moci a práva. Patrila k nim predovšetkým richtárska palica (feruľa, kľuka) – prírodný kľukovitý deformát s krátkou rúčkou. Oprávňovala richtára zvolávať obecné zastupiteľstvo a jednotlivcov na úradné predvolanie (zvolávací znak).
Býkovcom (usušený býčí úd navlečený na drôt) hajdúsi trestali previnilcov na feudálnych panstvách. Neraz ho používali aj richtári a krčmári.
Meracie palice slúžili na meranie priadze, súkna, plátna, dreva atď. Hrobárskou palicou (oštrnk, merťuch) merali jamu pre mŕtveho alebo mŕtveho pred zhotovením truhly, prípadne truhlu. Merťuch zapichovali do záhonov zeleniny, ktorú mal chrániť pred hmyzom (Detva).
Niektoré palice sa viazali na príslušný zvyk. Bývali to väčšinou zvukové palice ovešané plieškami a zvončekmi. Ich zrejme pôvodná kultová funkcia vychádzala zo zvuku železa, stelesňujúceho apotropajnú silu. Betlehemské kyjaky nosili na pochôdzkach betlehemci, fašiangové kyjaky boli spojené s fašiangovými zvykmi, družbovské palice, často zdobené stužkami, používali družbovia. Palice ako samoznejúce hudobné nástroje sa používali vo funkcii tanečnej rekvizity pri palicových tancoch.

Materiál: