olovo

olovo
– ťažký toxický kov, známy už od staroveku.
Chemický prvok (lat. plumbum), značka Pb. Má veľmi nízky bod topenia, je dobre kujný a odolný voči korózii. Jeho rudy sú pomerne dobre dostupné. Kedy a kde sa olovo získalo prvý raz, nie je doteraz známe, najstarší predmet z olova pochádza  z obdobia medzi rokmi 3000 – 2000 pred naším letopočtom a bol nájdený  v Malej Ázii. V poslednom čase sa prejavuje snaha o čo najväčšie obmedzenie využívania olova a jeho zliatin na výrobu predmetov praktického použitia vzhľadom na jeho preukázanú toxicitu, no ešte v prvej polovici 20. storočia bolo olovo veľmi často používaným kovom.
Materiál:
Popis spracovania:
Elementárne olovo sa v prírode vyskytuje iba vzácne. Najbežnejším minerálom a zároveň olovenou rudou je sulfid olovnatý, galenit (PbS). Ďalšími, menej bežnými minerálmi olova sú cerusit – uhličitan olovnatý (PbCO3), a anglesit – síran olovnatý (PbSO4). Olovo sa vyskytuje aj ako sprievodný prvok v rudách zinku a striebra. Pri získavaní olova z rudy sa obyčajne hornina jemne namelie a flotáciou sa oddelí zložka s vysokým zastúpením kovu. Nasleduje praženie rudy, ktoré zmení prítomné sulfidy olova na oxidy. 2 PbS + 3 O2 → 2 PbO + 2 SO2 Kovové olovo sa potom z praženého koncentrátu rúd získava bežnou žiarovou redukciou elementárnym uhlíkom (zväčša koks). PbO + C → Pb + CO