ohýbanie železa
zmena tvaru
Robia sa využívajúc roh, hrany, otvory nákovy a pod., alebo pomocou rôznych prípravkov na ohýbanie materiálu / napr. vidlička / nástroj tvaru „U“ upnutý, alebo používaný v ruke /. Na ohýbanie sa využívajú rôzne pomôcky a prípravky či už univerzálne/ napr. kováčsky zverák, podložky /, alebo špeciálne / jednorazové- vyrobené len na jeden typ výrobku/.
Základným predstaviteľom takého kováčskeho ohybu je voluta / nazývaná tiež slimák, alebo závitnica/. Vyrába sa podľa typu a počtu kusov buď voľne /bez použitia prípravkov /, pomocou ohýbacích prípravkov, až po výrobu v špeciálnych jednorazových ohýbacích prípravkoch. Tento prvok sa využíva od počiatkov umeleckej práce s kovom až po dnešok.
Ohýbanie si vyžaduje súčinnosť správneho ohrevu, správneho úderu a správneho vymedzenia dĺžky ohybu. Pri zlyhaní týchto predpokladov dochádza k zlomom / prudkým nerovnostiam /, alebo k deštrukcii materiálu.
Základným predstaviteľom takého kováčskeho ohybu je voluta / nazývaná tiež slimák, alebo závitnica/. Vyrába sa podľa typu a počtu kusov buď voľne /bez použitia prípravkov /, pomocou ohýbacích prípravkov, až po výrobu v špeciálnych jednorazových ohýbacích prípravkoch. Tento prvok sa využíva od počiatkov umeleckej práce s kovom až po dnešok.
Ohýbanie si vyžaduje súčinnosť správneho ohrevu, správneho úderu a správneho vymedzenia dĺžky ohybu. Pri zlyhaní týchto predpokladov dochádza k zlomom / prudkým nerovnostiam /, alebo k deštrukcii materiálu.
Iné:
ohýbať sa ako za studena tak aj za tepla. Ohýbať sa dá na zaguľatenej nákove ako aj v zveráku pomocou rôznych prípravkov Pri ohýbaní do uhlov sa používa hrana kovadliny a kladiva, v mieste ohybu sa predmet trochu narazil. Pri ohýbaní do oblúkov slúžila oblá podložka, v rannom stredoveku niekde už i za pomoci kužeľovitého tŕňa na kovadline.
Materiály:
Remeselné skupiny:
