nožiarstvo

nožiarstvo
– remeselná výroba nožov a nožníc. 

Toto remeslo vzniklo špecializáciou a oddelením sa od kováčstva. Na Slovensku existuje samostatne od 16. – 17. storočia. Cechy nožiarov sa vytvorili v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Slovenskej Ľupči, Radvani, Trenčíne, Sabinove, Levoči a Štóse. Nožiarstvu sa venovali aj na habánskych dvoroch na západnom Slovensku.

V priebehu vývoja nožiarstva došlo k jeho špecializácii: nožiarstvo vyrábajúce nože a vidličky s drevenými rúčkami a nožiarstvo vyrábajúce nože a vidličky s perleťovými rúčkami. V Slovenskej Ľupči (aj inde) sa rozlišovalo veľké nožiarstvo (výroba kuchynských nožov a nožničiek) a malé nožiarstvo (výroba vreckových nožíkov, ktoré zabezpečovali tzv. bičkáši). Nožiari pri výrobe nožov mali tento postup: najprv strihali pásové polotovary na „štučki“, potom ich vykúvali, kalili (hartovanie) a vykované nože napúšťali v tzv. modrej soli. Nasledovalo brúsenie, leštenie na „palierke“, prebíjanie dier (lochovanie), nasadzovanie čreniek a leštenie (nachpalierovanie na nachpalierke a pucfajlovanie na pucfajli). Na črenky sa používali farebné drevá, kosti a rohovina. Nožiari pracovali v šmikni a brusiarni (šlajfovňa). Zo špeciálnych nástrojov je známy dreling – ručná vŕtačka poháňaná bičíkom, na ktorý sa nasadzoval vrták (drela), ďalej zeger – nôž na rezanie drôtu a nitov na uchytenie čreniek , rôzne nebožiece, sekáče na sekanie železa, dierkovače, priebojníky, rašple a pilníky.

K najväčším centrám nožiarstva v 19. storočí patrilo okolie Banskej Bystrice (Radvaň, Slovenská Ľupča), Štós a Veľké Leváre. Roku 1828 bolo v Štóse 11 dielní, v Radvani a vo Veľkých Levároch po 8, v Slovenskej Ľupči 6. Roku 1890 bolo v slovenských župách 75 nožiarskych dielní, roku 1900 už 109 dielní, 1910 menej - 82 dielní. V 70. rokoch 19. storočia sa v Radvani vyrobilo ročne približne 10 000 nožov, 4 000 nožníc, 1 700 kosákov. Výrobky z Radvane a zo Slovenskej Ľupče predávali podomovým obchodom čipkári a šafraníci, pričom značná časť sa exportovala do Haliče, Poľska, Ruska a Sedmohradska. V Štóse pracovali roku 1890 tri továrničky (74 robotníkov), roku 1900 dve (133 robotníkov). Roku 1900 vzniklo v Slovenskej Ľupči spojením 9 majstrov družstvo zamestnávajúce 40 nožiarov, ktoré sa roku 1919 zmenilo na továreň (Industria). Roku 1930 bolo na Slovensku 30 nožiarskych dielní s 51 pracovníkmi. . Väčšina tradičných postupov pri výrobe nožov sa zachovala aj v továrňach, postupne sa však zmenil spôsob vysekávania, brúsenia výrobkov a organizácia ich odbytu.

Patrónom nožiarov je sv. Móric.