Nové Zámky

Novú pevnosť projektovali talianski architekti Ottavio a Guilio Baldigarovci a mala pravidelný šesťuholníkový pôdorys s mohutnými ušnicovnými bastiónmi pre delostrelectvo. Hradby boli po celom obvode obohnané širokou vodnou priekopou, ktorá bola napojená na rieku Nitru a mala za úlohu zabrániť postup osmanskej armády po ľavom brehu Dunaja k Viedni. Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na západnom Slovensku v 16. a na začiatku 17. storočia. Vojenský dozor nad stavbou pevnosti mal šľachtic Fridrich Žerotín. Po úplnom dobudovaní sa Nové Zámky považovali za jednu z najlepších pevností Rakúsko-Uhorska. O význame mesta svedčí desať tureckých útokov, ktoré prežila pevnosť za poldruha storočia. Počas pätnásťročnej vojny spustošili Nové Zámky a okolie krymskí Tatári a vojská veľkovezíra Ibrahima pašu. Novozámocká pevnosť sa stala cieľom výpravy osmanskej armády na čele s veľkovezírom pašom Ahmedom Köprülüom. Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená akcia veliteľa grófa Adama Forgácha, ktorý chcel znemožniť prechod osmanskej armády cez Dunaj zničením pontónového mosta, avšak podcenil silu osmanskej armády a utrpel ťažkú porážku. Veľkovezír Ahmed Köprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie, predpokladal, že sa mu podarí obsadiť väčšie územie. Prvým miestodržiteľom Nových Zámkov (Eyalet-i Uyvar) sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša Sary Hüsejin. Turci sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaného obyvateľstva. Mesto a jeho okolie pod tureckou nadvládou veľmi trpelo. Až 7. júla 1685 začal Karol Lotrinský s plukovníkom Jeisslerom vojenské akcie proti Novým Zámkom. Obkľúčili mesto a keď začiatkom augusta 1685 veľkovezír paša Ibrahim obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal poľný maršál Caprara, ktorý zabezpečoval brody cez rieku Nitru, aby posádka nedostala pomoc. Sústredil sa na ostreľovanie bášt a vnútornej pevnosti. V tom čase vyhorel sklad potravín a františkánsky kostol. Cisárske vojská prenikli k hradbám až 19. augusta 1685 a vyvraždili tureckých vojakov. Hrad bol po 22-ročnej tureckej nadvláde oslobodený. Žiaľ, väčšina pamiatok po Turkoch bola zničená. V roku 1691 vydal arcibiskup Juraj Szécsényi výsadnú listinu, ktorou povyšuje Nové Zámky na mesto. S povstaním Františka Rákocziho II. v roku 1703 sa začína nová epocha v histórii novozámockého hradu. Jednou z najtragickejších udalostí kuruckých čias bol osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý zradil kurcov, a preto ho Adam Javorka, poručík novozámockého hradu preoblečený za žobráka, zajal. Vojenský súd Ocskaya odsúdil, a tak ho 3.januára 1710 popravili. Miesto popravy je dnes vyznačené na dlažbe Hlavného námestia pamätnou tabuľou. Hrad posledný raz opravovali v roku 1705 pod dozorom vojvodu Bercsényiho (jeho epitaf sa i dnes nachádza na fasáde františkánskeho kláštora). Na príkaz Karola III. v roku 1724-25 novozámocký hrad zbúrali. Tým sa skončila jeho 150 ročná strategicko-historická úloha. Väčšina bastiónov má dodnes výraznú formu, ktorá umožňuje identifikáciu ich polohy.


zdroj: www.novezamky.sk