nástenná maľba

nástenná maľba – dekoratívna maľba na vonkajších alebo vnútorných stenách domu.

nástenná maľba – dekoratívna maľba na vonkajších alebo vnútorných stenách domu. Prvé správy o nástennej maľbe v dedinskom prostredí na Slovensku pochádzajú z konca 19. stor. Možno však predpokladať aj starší výskyt, lebo šlo o maliarsky prejav, ktorý sa často obnovoval. Historické súvislosti nie sú zreteľné. Pôvodný zmysel malieb bol pravdepodobne ochranný, neskôr dekoratívny a reprezentatívny. K archaickým spôsobom patrilo maľovanie zrubových stien domov vápenným mliekom. V najjednoduchšej podobe jestvovalo na severnom Slovensku, v najrozvinutejšej forme v Čičmanoch, kde po požiaroch v 1909, 1922 sa domy a ich výzdoba obnovili na spôsob výšivkovej ornamentiky. Odlišná, blízka sgrafitu, bola maľba na omietke, zhotovená na princípe kontrastného pôsobenia vzoru, vyhĺbeného do vrstiev omietky odlišného sfarbenia. Doklady o nej sú známe z krajín str. Európy (okrem Slov. na Morave, v Poľsku, Maďarsku, Sasku, Hessensku). K najstarším technikám tohto druhu patrilo maľovanie prstami či jednoduchými nástrojmi (handry, štetiny, kukuričné klasy) do mokrej vrchnej vrstvy omietky. Najčastejšie sa vyskytovalo v priestoroch okolo ohniska. Tmavý vzor vystupoval vo farbe spodnej, ohňom do čierna zafarbenej, omietky. Jednoduchá zdobná technika umožňovala častú obnovu, ktorá sa opakovala najmenej raz ročne, na Veľkú noc. Podobne v spojení s inými spôsobmi – napr. potláčanie razidlami zo zemiakov, šablónami, sa zdobili aj vonkajšie a vnútorné steny domov a hosp. stavieb (okolie Malaciek). Technike sgrafita boli najbližšie prstové maľby rozsiahlych rastlinných kompozícií, rozšírené v 20. rokoch 20. stor. v oblasti medzi Nitrou a Trnavou (najznámejšie z Rumanovej a Kostolian). Od predchádzajúcich druhov nástennej maľby sa odlišuje maľba štetcom, v najrozvinutejšej dekoratívnej podobe známa v 1. pol. 20. stor. z okolia Malých Karpát (Čataj, Slovenský Grob, Vajnory, Veľký Grob, Viničné). Zdobili sa ňou najmä ohniská (potom, ako sa na nich prestalo variť), menej výpustky (okolie Senice, Skalice), obrovnávky, plochy okolo okien, dverí. Ornamentálna kompozícia viacfarebných malieb bola symetrická podľa zvislej osi. Prevládali kvetinové a zoomorfné ornamenty, najmä vtáčie motívy, nadväzujúce na miestnu výšivku, čiast. secesnú ornamentiku. K najznámejším maliarkam týchto nástenná maľba patrila K. Brinzová (Veľký Grob) a K. Brúderová (Vajnory). V 60.–70. rokoch 20. stor. dekoráciu stien v niektorých oblastiach západného Slovenska. vystriedala krajinomaľba.