nášivka, aplikácia

Na Slovensku boli nášivky rozšírené pri zdobení kožušinových, výnimočne súkenných (Klenovec) súčiastok vrchného odevu farebnou, najčastejšie červenou irchou. Motívy našívali kožušníci bez predchádzajúceho predkreslenia priamo na kožuch v podobe ozdobných pásikov (Horehronie) alebo väčších kvetinových kompozícií (západné Slovensko, Hont, Liptov, Spiš, Šariš).

Mentieky, živôtiky, vesty, mužské nohavice sa dekorovali aj nášivkami zo šnúr a šujtášov (úzkych šnúrok s rozdvojeným vkladom, často opletených kovovými niťami zlatej alebo striebornej farby). Najrozvinutejšie formy boli na Orave (Ždiar), v Liptove, okolí Trenčína a Prešova. Výzdoba nadväzovala na dekór uhorského šľachtického a vojenského odevu.

Zvláštnym druhom nášivky je výšivka kovovou niťou. Iným spôsobom je našívanie látky na látku. Technika bola známa už v stredoveku, keď sa textil pre nedostatok farebných vyšívacích nití dekoroval vzormi vystrihnutými z látok iných farieb. Na Slovensku bola známa v Trakoviciach, kde na jemný batist, neskôr na tyl aplikovali biele vzory z hustejšieho plátna, v inej farebnej a technickej podobe v Martovciach a okolí Banskej Bystrice. Zdobili sa ňou sviatočné súčiastky ženského odevu.

Nášivka z flitrov a fúkaných korálikov sa rozšírila v 20. stor., keď sa krojová výzdoba vyvíjala k čoraz väčšej dekoratívnosti. Uplatňovala sa predovšetkým pri zdobení párt, svadobných čepcov, živôtikov a stužiek najmä v okolí Trnavy, Levíc, Krupiny, Zvolena, Novohradu, na Záhorí, Orave.