Myjava
Myjava prešla rôznymi historickými premenami. Zasiahli ju kolonizácie, útlak i neľahké životné podmienky obyvateľstva, ktoré sa neodvratne prejavili na formovaní jej vzhľadu. Tvár mesta sa stále menila. Až po súčasnosť, ako ju poznáme dnes.
Myjava je známa svojimi revolučnými tradíciami. Myjavčania prežili nájazdy Turkov, zúčastnili sa na štyroch protihabsburských povstaniach, a prostredníctvom tejto účasti sa zviditeľnili i v stredoeurópskych pohyboch počas 17. a 18. storočia. Neskôr, počas 2. svetovej vojny, sa Myjavčania zapojili i do protifašistického odboja...
V roku 1848 sa pod vedením J. M. Hurbana a ďalších národovcov zapojili do národno-oslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo v prvom slovenskom povstaní.
Myjava ako obec bola založená v r. 1586. Striedavo patrila panstvám hradov Čachtice a Branč. Jej prvú kolonizačnú vlnu tvorili pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších južných častí Slovenska a druhú vlnu, tzv. valašskú, tvorili obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice.
Neľahké životné podmienky spojené s osídľovaním Myjavskej pahorkatiny formovali vzťah ľudí k tomuto kraju, k obci i cirkvi. Pôvodne tu žilo čisto slovenské etnikum neskôr poznačené vlnou maďarizácie. A práve preto sa tento kraj v časoch národného obrodenia stal tak blízkym štúrovskej generácii.
V meruôsmych rokoch (1848 - 49) sa Myjava stala centrom pozornosti národných dejín. Dňa 19. septembra 1848 v dome pani Kolényovej zasadala a uskutočnila sa 1. Slovenská národná rada - prvý národný orgán v dejinách Slovákov.
Dom pani Kolényovej je národnou kultúrnou pamiatkou a tvorí súčasť Múzea SNR. pozn. - Múzeum Slovenských národných rád, tel. č. 034/ 621 55 43 - múzeum je sprístupnené v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod, počas sezóny od 1.5 - 30.9 i v sobotu od 8.30 do 12.30 hod.
Významnou osobnosťou Myjavy bol kňaz a evanjelický biskup Daniel Krman, ktorý svoj strastiplný život zasvätil povzneseniu evanjelickej cirkvi v Hornom Uhorsku a svojou literárnou i vedeckou činnosťou prispel ku kultúrnemu povzneseniu slovenského etnika. Zaslúžil sa o výstavbu najstaršej a dodnes zachovanej stavby mesta Myjavy, postavenej v barokovom slohu. Rímsko-katolíckeho kostola (pôvodne evanjelického, ktorý bol v období náboženskej intolerancie zabraný rímsko-katolíckou cirkvou). Kostol začal Krman stavať v roku 1697. Dokončený bol v roku 1711. V roku 1785 bol vybudovaný nový evanjelický kostol, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa venovaná práve Danielovi Krmanovi. V roku 1856 k nemu pristavali 60 m vysokú vežu, ktorá je dodnes právom považovaná za dominantu mesta Myjava. Vďaka Krmanovej podpore vznikli, popri už dovtedy existujúcom blanárskom cechu z roku 1676, v Myjave ďalšie tri cechy: ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky.
V tom čase boli položené aj základy najvýznamnejšieho myjavského remesla - pytlikárstva čiže výroby vriec. Pytlikárstvo preslávilo tunajších remeselníkov na celom území vtedajšieho Rakúsko -Uhorska.
Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v myjavskom kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali vo veľkomestách (New York, Chicago, Pittsburg, Cleveland), ale aj v menších mestách na východnom pobreží v štátoch New York, Pensylvánia, Severná Dakota či Texas. Miestom s najväčším počtom myjavských vysťahovalcov sa nakoniec stalo mestečko Little Falls v štáte New York.
Dožívanie pôvodnej urbanistickej štruktúry si po 2. svetovej vojne vyžiadalo kompletnú prestavbu mesta. Tú sa podarilo popri bytovej výstavbe uskutočniť komplexne s výstavbou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení, s modernou obchodnou sieťou a službami.
Myjava a okolitý kopaničiarsky kraj je významnou etnografickou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a folklórnymi tradíciami, ktoré dnes prezentujú rôzne folklórne súbory a skupiny. Najznámejšími sú folklórny súbor Kopaničiar a folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky, kedysi samostatnej obce, dnes začlenenej do mesta Myjava.
zdroj: www.myjava.sk
