mužský účes

mužský účes
– spôsob úpravy vlasov mužov.
Pramene z 10. – 11. storočia dokladajú nosenie dlhých vlasov vo vyšších i v ľudových vrstvách. Ostrihané vlasy boli znakom nevoľníctva. V ľudovom prostredí na území Slovenska dlhé vlasy dokladajú ikonografické a písomné pramene ešte aj koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V účese ženatých a slobodných mužov nebol rozdiel. Vlasy naprostriedku delil pútec (dražka, chodník), siahali do tyla alebo po plecia. Ojedinele sa na oboch stranách pútca na čele tvarovali zuby (účes na lastovičky – Dolný Lopašov). Pramene vlasov sa po oboch stranách tváre začesávali za uši, kde voľne viseli (kečky – Liptov) alebo zauzlili (hrčky, kľučky – Horehronie). Na strednom Slovensku (Zvolenská župa, Novohrad, čiastočne Hont) sa zapletali do 2 – 4 vrkočov (kečky), do ktorých sa ako ozdoba vpletali stuhy alebo kožené vybíjané remienky. Ojedinelý je údaj, že sa vlasy vzadu okrúcali okolo hrebeňa (Lišov). Na rozhraní 19. a 20. storočia dlhé vlasy nosila najstaršia generácia, niekde súviseli s funkciu richtára (Pohorelá, Šoporňa). Príslušníci mladšej generácie si po príchode z vojenskej služby, kde ich ostrihali, nechávali krátke vlasy, k dlhým sa vracali výnimočne. Muži sa strihali navzájom tak, že si vlasy na temene rozčesali dookola hlavy a pristrihli ich zarovno s ušami (podľa rajnice, do randlíka), prípadne si nad čelom ponechali dlhšiu šticu (kečku – Tekov). Pútec ostával naďalej naprostriedku. Až po prvej svetovej vojne sa vlasy pod vplyvom mestskej módy delili na boku a strihali na kratšie. Pri formovaní účesu sa natierali bravčovou alebo husacou masťou, maslom, konopným olejom, mydlom, neskôr i pomádou.